Barokový kaštieľ ako domov? Určite by sme taký nechceli!

Necelých 13 kilometrov od Trenčína, na pravom brehu rieky Váh, sa pod výbežkom Bielych Karpát nachádza menšia obec Adamovské Kochanovce. Tvorí akúsi vstupnú bránu do Trenčianskej kotliny a technicky vznikla len nedávno, v minulom storočí, spojením dvoch malých dediniek Adamovce a Kochanovce, aj keď historické pramene evidujú existenciu obcí už v 14. storočí.

Ako sa aj na webovej stránke obce uvádza, medzi pamätihodnosti patrí okrem iného aj barokový kaštieľ, postavený v roku 1760. So zachovanou pôvodnou výzdobou a udržiavaným anglickým parkom je zaradený medzi kultúrne pamiatky Slovenska. Nie je v ňom však umiestnené múzeum, galéria, či iná kultúrna ustanovizeň, akoby sme si mohli zozačiatku myslieť, ale dnes v ňom koedukovane býva 90 klientov domova sociálnych služieb. Po II. svetovej vojne síce pôvodná budova pomerne krátko slúžila aj ako domov dôchodcov, no od roku 1962 a čiastočnej stavebnej úprave v nej sídlil ústav pre deti a mládež, dnes Domov sociálnych služieb – Adamovské Kochanovce.

Ukážka canisterapie

Ukážka canisterapie

Zariadenie v súčasnosti podľa zriaďovacej listiny (zriaďovateľom je Trenčiansky samosprávny kraj – TSK) poskytuje komplexné služby pre prijímateľov sociálnej služby:

  • pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby,
  • sociálne poradenstvo,
  • sociálnu rehabilitáciu,
  • ošetrovateľskú starostlivosť,
  • ubytovanie, pranie, žehlenie a údržba bielizne a šatstva,
  • osobné vybavenie,
  • výchovu deťom, vreckové deťom s nariadenou ústavnou výchovou

Zabezpečuje:

  • pracovnú terapiu,
  • záujmovú činnosť

Utvára podmienky na:

  • úschovu cenných vecí,
  • vzdelanie detí

Aj napriek veľkej snahe napĺňať vyššie uvedené záväzky voči obyvateľom DSS, sú podmienky na poskytovanie týchto služieb v priestoroch kaštieľa a priľahlého traktu, v ktorom je okrem administratívnych priestorov umiestnené aj tréningové bývanie s kapacitou 14 miest, nevyhovujúce. Inkluzívny život obyvateľov zariadenia v spoločnosti je dnes len ambíciou, rovnako aj snaha o čo najvyšší stupeň nezávislosti, samozrejme s ohľadom na potrebnú mieru podpory.

Aj preto sa zriaďovateľ spoločne s vedením zariadenia rozhodli v roku 2013 zapojiť do Národného projektu Podpora procesu deinštitucionalizácie a transformácie systému sociálnych služieb (NP DI), ktorý sa začal realizovať prostredníctvom IA ZaSI vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu v rámci Operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia.

Klienti si mohli vyskúšať aj účinky hipoterapie

Klienti si mohli vyskúšať aj účinky hipoterapie

V súčasnosti sa nachádzajú, rovnako ako ďalšie zapojené zariadenia sociálnych služieb, vo fáze intenzívneho tréningu a vzdelávania zamestnancov. Hľadajú sa lokality, kam by nové byty a domy pre obyvateľov mohli byť umiestnené a začína sa pracovať s regiónom a okolím, aby nových spoluobčanov čo možno najpozitívnejšie prijali.

V rámci projektových aktivít navštívili zamestnanci zariadenia aj DSS Slatinka v Lučenci, ktorý je rovnako zapojený do projektu, no oproti ostatným má mierny náskok, pretože časť obyvateľov už býva relatívne samostatne, s potrebnou mierou podpory, v bytoch a domoch v rámci katastrálneho územia mesta Lučenec. V uplynulých dňoch riaditeľka zariadenia spolu s vedúcou oddelenia sociálnych služieb TSK absolvovali aj návštevu Domova bez zámku na Vysočine, ktorý bol účastníkom obdobného transformačného projektu v Čechách. Nosnou a rezonujúcou myšlienkou takýchto návštev je, že každý z nás má právo na samostatný a normálny život v komunite, ktorú si sám vyberie a zvolí.

Na začiatku novembra zariadenie navštívil aj Spolupredseda európskej expertnej skupiny pre prechod z inštitucionálnej na komunitnú starostlivosť MUDr. Jan Pfeiffer. Na stretnutí s riaditeľkou zariadenia, predstaviteľmi TSK, zastupcami MPSVR SR a IA ZaSI diskutoval o stave implementácie projektu a o problémoch, s ktorými sa v regióne Trenčína stretávajú. Aj napriek bohatému obecnému životu (spolky, krúžky, neformálne stretávanie obyvateľov, akcie, na ktorých participujú aj obyvatelia DSS – lampiónový sprievod, Mikuláš, Dúhový deň a i.) a dobrým vzťahom so starostom, nie je v obci Adamovské Kochanovce základná škola, ani iné vzdelávacie inštitúcie, chýba podpora rodín s členom so špeciálnymi potrebami, okrem kultúrneho domu a obecnej knižnice tu nepôsobí žiadna iná kultúrna inštitúcia. Aj tieto faktory sú pre súčasný život obyvateľov zariadenia nesmierne limitujúce a do obce dochádzajú len sporadicky, na občasné kultúrne akcie, na futbal alebo kofolu. V jednoduchosti povedané, absentujú tu terénne sociálne služby a komunitné služby, ktoré sú pre samostatný život ľudí so špeciálnymi potrebami kľúčové. O to enormnejšia je snaha o ich začlenenie do komunity v blízkom i širšom okolí.

Outdoorové aktivity

Aktivity v rámci programu „Môj prvý kontakt s koňom“

Okrem Trenčína sa v dostupnej vzdialenosti nachádza aj okresné mesto Nové Mesto nad Váhom (vzdialené asi 15 kilometrov), kde je občianska, zdravotná a kultúrno-vzdelávacia vybavenosť neporovnateľne vyššia. Je jasné, že pre obyvateľov DSS je dnes ťažké dostať sa do mesta pravidelne a vtedy, keď to oni cítia a potrebujú. To by sa po skončení projektu a následne nadväzujúcej podpore, malo zásadne zmeniť. Držme si v týchto „ambíciách dostupnej normálnosti pre všetkých“ palce!

 

Na otázky odpovedá Mgr. Jana Pondušová, riaditeľka DSS Adamovské Kochanovce.

Ako vnímate úroveň poskytovania pobytových sociálnych služieb v SR dnes?

Úroveň poskytovania pobytových sociálnych služieb v SR dnes vnímam ako veľkú výzvu. Napriek snahe o humanizáciu existujúcich, ešte stále silne inštitucionalizovaných zariadení sociálnych služieb, nám akosi uniká človek ako taký, jeho individualita, komplexnosť, právo rozhodovať o sebe a svojom živote.

V praxi pretrváva medicínsko-rehabilitačný prístup k ľuďom so zdravotným postihnutím. Aj keď sme už pokročili od „pacientov a chovancov“ ku „klientom či poberateľom sociálnych služieb“, stále nie sú plne uplatňované práva a slobody ľudí s postihnutím v takej miere, aby sme ich spontánne označovali za obyvateľov či občanov. I napriek snahe mnohých pracovníkov v sociálnych službách to prostredie inštitúcie ani zďaleka nedovoľuje.

Ako by sa podľa vás malo poskytovanie pobytových služieb u nás vyvíjať v budúcnosti?

Základným predpokladom kvalitných sociálnych služieb je rešpektovanie individuálnych potrieb jednotlivca a potrieb rodiny ako jeho primárneho prostredia. Dieťa so zdravotným postihnutím má právo žiť a rozvíjať sa vo svojej rodine. V období prirodzeného osamostatňovania sa by mal mať mladý človek so zdravotným postihnutím možnosť vybrať si pobytovú sociálnu službu vo svojej komunite. Pobytová sociálna služba nemá prinášať izoláciu, stratu vybudovaných sociálnych kontaktov či rodinných väzieb, ale byť plynulým pokračovaním doterajšieho života s potrebnou mierou podpory. Život občana so zdravotným postihnutím, aj ako poberateľa sociálnej služby, by sa mal čo najviac približovať životu jeho zdravého rovesníka.

Vedenie psov v rámci ukážky canisterapie

Vedenie psov v rámci ukážky canisterapie

Čo bolo podnetom pre rozhodnutie zariadenia zapojiť sa do NP DI?

Podnet pre rozhodnutie zapojiť sa do NP DI vyšiel od môjho predchodcu, pána riaditeľa Mgr. Tibora Gavendu a vedúcej odboru sociálnej pomoci TSK PhDr. Eleny Behrovej. Myslím, že základnou víziou bolo zlepšenie kvality poskytovaných služieb, predovšetkým podmienok na bývanie. Napriek často prezentovanej mienke okolia o „lukratívnosti bývania“ v priestoroch kaštieľa, je tento typ bývania pre občanov so zdravotným postihnutím nevyhovujúci. Zabezpečiť právo na súkromie a intimitu, potrebu bezbariérovosti, dôstojný a samostatný život je v priestoroch kaštieľa takmer nemožné. Situáciu komplikuje aj skutočnosť, že celý areál je národnou kultúrnou pamiatkou.

Urobilo by vaše zariadenie rovnaké rozhodnutie aj dnes?

Na rozdiel od niektorých zariadení sociálnych služieb zapojených v pilotnom projekte NP DI, je pre nás téma deinštitucionalizácie pomerne nová. Vnímame ju ako cestu k naplneniu základných ľudských práv a slobôd. Takže, áno, toto rozhodnutie považujeme za správne, priam nevyhnutné.

Kde vidíte prvé výzvy a možno problémy, ktoré sa v procese DI ukazujú ako špecifické pre váš región?

V danom momente sa dá povedať, že výzvou je pre nás všetko, každý jeden krok, ktorý nás čaká… Či to je výber vhodných lokalít (a získanie vytipovaných pozemkov), komunikácia s verejnosťou a potenciálnymi partnerskými inštitúciami, vzdelávanie zamestnancov a aj príprava našich obyvateľov, ktorí sú zväčša celoživotne inštitucionalizovaní a potrebujú si osvojiť základné denné zručnosti.

Za dôležité považujeme správne načasovanie jednotlivých krokov, vhodnú a dostatočnú komunikáciu smerom navonok i dovnútra zariadenia, pozitívnu prezentáciu potenciálu našich obyvateľov. Žiaľ, skúsenosti iných hovoria o tom, že napriek vynaloženej snahe a premysleným postupom, verejnosť nie je na takúto zmenu pripravená. Z mnohých strán cítiť odmietanie a neprijatie. Možno pramenia z obáv a nevedomosti obyvateľstva. Niet sa čo čudovať, asi len málokto mal príležitosť byť konfrontovaný s danou témou. Ideálny čas na zmenu nebude nikdy, takže je fajn, že už aj na Slovensku sme začali.

Definovať problémy špecifické pre náš región by bolo predčasné. Sme radi, že máme podporu nášho zriaďovateľa. Aktuálne sa boríme skôr s problémami iného charakteru – ako skĺbiť množstvo povinností v krátkom časovom horizonte.

Z pohľadu poskytovateľa pobytových sociálnych služieb nám chýba sieť existujúcich komunitných sociálnych služieb, no nedá sa povedať, že ide o špecifikum nášho regiónu. Mnohí sme na začiatku cesty a ja verím, že postupne vzniknú aj ďalšie možnosti, na ktoré budeme môcť nadviazať (funkčné agentúry podporovaného zamestnávania, denné centrá, chránené dielne pre ľudí s mentálnym postihnutím, alternatívne neformálne školy a i.).

Projekt je naplánovaný do konca augusta 2015. Kde sa ako zariadenie vidíte v procese DI v ideálnych podmienkach a pri úspešnom absolvovaní aktivít naplánovaných v NP DI?

V NP DI ide hlavne o tzv. mäkké aktivity, ktorými sú predovšetkým vzdelávanie zamestnancov zariadenia, príprava obyvateľov nášho domova, spracovanie možností prechodu obyvateľov do jednotlivých domácností a možností následného uplatnenia sa v komunite. Na základe transformačného plánu bude pripravená projektová dokumentácia na investičnú časť realizácie projektu.

Aké kľúčové komunitné služby plánujete vytvoriť  v budúcnosti pre vašich klientov?

Ak vychádzame zo súčasnej skladby obyvateľov nášho zariadenia, môžeme predpokladať, že okrem pobytových služieb v DSS budeme poskytovať sociálne služby v zariadení podporovaného bývania (ZPB) a ako podpornú službu – odľahčovaciu službu. Víziou do budúcna je poskytovanie ďalšej podpornej služby – podpory samostatného bývania.

Obyvatelia nášho domova by mali čo najviac využívať bežne dostupné služby v komunite, samozrejme s ohľadom na individuálne možnosti a prípadné obmedzenia každého z nich. Tieto obmedzenia by však nemali vychádzať z prostredia, z čoho vyplýva, že fyzické prostredie ako také by malo byť navrhované v súlade s princípmi univerzálneho plánovania (čo zatiaľ pokladáme za hudbu budúcnosti).

Kľúčovou pre obyvateľov nášho domova je vízia sebarealizácie, zmysluplnej náplne dňa, či uplatnenia sa v komunite, s tým súvisiaca socializácia a získavanie sociálnych kontaktov a vzťahov. Predpokladom pre naplnenie týchto cieľov je možnosť odchádzať z komunitných domácností a využívať sieť ďalších sociálnych služieb ako denný stacionár, prepravnú službu, atď. alebo sieť služieb bežne dostupných v komunite, ktoré ponúkajú rôzne kultúrne aj voľnočasové inštitúcie.

Viete si dnes predstaviť, ako asi bude vyzerať bežný deň vášho klienta po úspešnom ukončení projektu a umiestnení do komunity?

Som veľmi rada, že som mala možnosť navštíviť DSS Slatinka v Lučenci a Domov bez zámku v Náměšti nad Oslavou, vďaka čomu sa moje predstavy značne zreálnili. Bolo úžasné vidieť, ako obyvatelia týchto transformovaných zariadení sociálnych služieb dostali možnosť žiť svoj vlastný život. Páčil sa mi aj postreh zamestnancov, pre ktorých sa práca stala v niečom náročnejšou, no určite efektívnejšou a zmysluplnejšou.

Viem si konkrétnych obyvateľov nášho zariadenia celkom živo predstaviť, ako ráno vstávajú (jeden už o piatej, iný až o pol ôsmej), zhosťujú sa potrebných úloh (s väčšou či menšou mierou podpory kvalifikovaného zamestnanca), niektorí mieria do dielne, iní „pomáhať“, ďalší do „skutočnej práce“ a niektorí na rehabilitáciu či terapiu. Mnohí z nich si nájdu nových kamarátov, niektorí aj partnerov. Viem si celkom živo predstaviť, kto sa bude vo voľnom čase venovať športu, kto divadlu, a tiež si viem živo predstaviť, ako nás mnohí z našich obyvateľov prekvapia.

 

Mgr. Jana Pondušová – poverená riadením zariadenia sociálnych služieb DSS Adamovské Kochanovce. Vyštudovala TU v Trnave, odbor sociálna práca. V minulosti pracovala v DPD a DD v Nových Zámkoch a v CSS Trenčín-Juh ako sociálna pracovníčka a vedúca sociálno-zdravotníckeho úseku. Od roku 2012 je zamestnaná v DSS Adamovské Kochanovce.

Jedna myšlienka na “Barokový kaštieľ ako domov? Určite by sme taký nechceli!

  1. Monika

    Dlhé roky boli postihnutí ľudia izolovaní od spoločnosti ako aj deti z detských domovov. V minulosti sa veľmi podporovalo ich vylúčenie na okraje miest do obrovských kaštieľov, akoby neexistovali a boli pre spoločnosť nepotrební a zbytoční. Je to veľmi pekný cieľ, lebo títo ľudia aj keď nevedia komunikovať tak ako zdraví ľudia, cítia a prežívajú duchovne život rovnako ba niekedy ešte bohatšie a úprimnejšie. Je to veľká snaha o zmenu ich doterajšieho života v uzavretosti a osamelosti na krajší život a ich integráciu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.