ASSP: Cez Alcatraz do života

Väzenie človeka zmení a len málokto vychádza z neho s pocitom, že mu prospelo. Podľa Lenky Suchej z Asociácie supervízorov a sociálnych poradcov (ASSP) plní väzenie v našich podmienkach prevažne úlohu trestu  a zaostáva v plnení svojej druhej úlohy vedúcej k náprave a resocializácii.  Momentom, keď sa brány väzenia zatvoria, sa navyše „trest“ zvyčajne nekončí. Bývalého väzňa neprijme rodina, nenájde si bývanie a prácu. Desať sociálnych poradcov ASSP pomohlo prostredníctvom projektu Alcatraz tridsiatim trom osobám po výkone trestu a ich rodinám práve v takomto momente. S ich podporou mohli bývalí trestanci  prejsť ťažkým obdobím života po odchode z väzenia. Projekt sa realizoval v rámci výzvy OP ZaSI – FSR – 2008/3.2/03 od marca 2010 do januára 2012. Podporený bol sumou 59306,78 €.

Príbehy všetkých ľudí, ktorí prešli „Alcatrazom“ majú síce otvorený koniec, ale hovoria o vykročení správnym smerom. „Mali sme prípad ženy, ktorú muž doslova vyhodil na ulicu spolu s osemročnou dcérou. Dcéry sa ujali starí rodičia, ale matku odmietli k sebe nasťahovať, pretože v tom čase pila. Do väzenia sa dostala preto, že nedokázala platiť výživné na dcérku. Vo väzení prestala piť a po odchode z neho sa opäť stala bezdomovkyňou – ale vďaka Alcatrazu má bývanie v chatke, za ktorú stíha platiť nájomné z predaja Nota Bene, má nového partnera a stretáva sa aj s dcérou. A hlavne, nevypila by ani kvapku alkoholu,“ hovorí Lenka Suchá, koordinátorka projektu Alcatraz.

Spomína si aj na prípad 19-ročného trestanca, ktorý po odchode z väzenia aj vďaka pomoci poskytnutej v rámci projektu veľmi rýchlo nabehol na normálny život – má bývanie aj zamestnanie a s priateľkou plánuje dieťa. Ďalšia žena, ktorej vzali dieťa pretože sa o neho nedokázala starať, bola po odchode z väzenia rozhodnutá, že ho získa späť – a aj sa jej to podarilo. „Pokiaľ mi je známe, len dvaja z našich klientov upadli do recidívy,“ hovorí.

Spolupráca prebiehala tak, že sa sociálny poradca s klientom dohodol na nejakom cieli a jeho dosiahnutím sa spolupráca skončila. Klient musel svoj cieľ sformulovať sám a aktívne sa podieľať na jeho dosiahnutí. „Niekedy bol ten cieľ veľmi jednoduchý – napríklad prelomiť narušené vzťahy s rodinou, inokedy to bolo získanie zamestnania, alebo bývania,“ hovorí Lenka Suchá. Poradcovia pracovali zvlášť s klientom a zvlášť s jeho rodinou, ktorú sa snažili na jeho návrat pripraviť.  

Práca poradcov bola založená na dobrovoľnosti  a najťažší bol začiatok – nájsť klientov ochotných spolupracovať. „Ľudia z tohto prostredia sa sociálnym pracovníkom zvyčajne vyhýbajú. Spočiatku sme naše letáky umiestňovali na súdoch a vo väzniciach, ale ozvalo sa nám veľmi málo klientov. Napokon sme sa rozhodli rozširovať ich prakticky všade: v školách, v nemocniciach, ambulanciách… Osoby, ktorých sa to týka, si zrejme skôr zoberú takýto leták u zubára ako na súde,“ hovorí Lenka Suchá. 

Červený leták s motívom ostnatého drôtu  teraz naozaj pozná veľa ľudí. A  Alcatraz, symbol najväčšieho väzenského teroru podľa bývalej väznice na ostrove v Kalifornii, sa aj vďaka nemu stal pre mnohých symbolom pomoci. ,,Názov našej organizácie nikomu nič nehovoril, všetci nás poznali podľa názvu projektu, hovorili, že prichádzajú pracovníci z Alcatrazu,“ hovorí  Lenka Suchá.

Mesiac po skončení projektu je záujem o „Alcatraz“ vyšší ako kapacity občianskeho združenia, ktoré v súčasnosti väzňom poskytuje len krízové poradenstvo. Časťou projektu však bolo aj vypracovanie kurzu pre sociálnych pracovníkov so špecializáciou na osoby po výkone trestu a ASSP požiadala o jeho akreditáciu. ,,Máme zistené, že o takýto kurz je záujem,“ hovorí Lenka Suchá.

Fotogaléria