Ďakovné listy

Terénna sociálna práca

1. FSR podporuje z finančných prostriedkov Európskeho sociálneho  fondu a štátneho rozpočtu aktivity zamerané na podporu sociálnej inklúzie. FSR realizuje aj Národný projekt Terénna sociálna práca  v obciach (NP TSP), ktorý je podporovaný v rámci Operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia (OP ZaSI). Cieľom je zabezpečiť efektívny spôsob podpory výkonu terénnej sociálnej práce v obciach prostredníctvom terénnych sociálnych pracovníkov (TSP).

Začiatkom roku 2013 nás potešila reakcia od pani Jolany z malej obce v okolí Nízkych Tatier, v ktorej  popisuje ťažkú životnú situáciu, do ktorej sa prostredníctvom nepriazne osudu dostala so svojou rodinou. Svoju pomoc jej ponúkol vtedy novo nastúpený TSP, ktorý si ju nielen že vypočul a vcítil sa do bezmocnosti v ktorej už dlhšiu dobu žila jej rodina, ale svojimi odbornými vedomosťami, znalosťami, orientácií sa v „zákonoch sociálnej sféry“ a v neposlednom rade aj svojimi komunikačnými schopnosťami, začal spolu s ňou riešiť danú problematiku. Oslovil pani zástupkyňu jednej nadácie, ktorá si našla čas na pani Jolanu a v rámci šetrenia preverila danú situáciu v jej rodine. Pomohla jej vyriešiť situáciu so sociálnym poistením, ktorá jej dovtedy znepríjemňovala život. Pani Jolana aj napriek ťažkým rokom,  ktoré ju sužovali, v poslednom období pochopila, že stále sa okolo nej nájdu ľudia, ktorým na nej záleží.

Veríme,  že práca terénnych sociálnych pracovníkov a ich asistentov podporená v rámci  dopytovo – orientovaných projektov a NP TSP bude prispievať k efektívnemu riešeniu  problémov jednotlivcov a komunít, podpore sociálnej inklúzie a zlepšeniu kvality života.

2. Do FSR v roku 2013 prišiel ďakovný list od študentky KVINTY (5. ročník) 8. ročného súkromného gymnázia v okrese Žiar nad Hronom. Je to národnostné gymnázium zamerané na cudzie jazyky. Jedinečnosť školy spočíva v tom, že sa tam vyučuje rómsky jazyk.

V tomto liste ďakuje a vyzdvihuje prácu jedného sociálneho pracovníka z obce, v ktorej táto študentka žije. Tento pracovník (ďalej ho nazýva „ujo“) jej a jej sestre neuveriteľne pomohol a stále pomáha. Dievča pochádza z veľmi skromných pomerov, z dvanástich detí. V roku 2003 vyhoreli a jej mama a dvaja mladší súrodenci skončili v popáleninovom centre v Košiciach. Zlý psychický stav jej mamy sa ďalej prehlboval, až sa v minulom roku stala psychiatrickou pacientkou.

Od 10. rokov jej, ako najstaršej dcére, pripadla povinnosť starať sa o domácnosť (variť, prať, žehliť, upratovať, kúpať mladších súrodencov). Nevadilo jej to. Pochádza z klasickej rómskej rodiny, kde dievčatá vychovávajú k tomu, že sa raz vydajú a budú úslužnými manželkami a matkami.

Do jej osudu vstúpil ujo. Cielene začal pomáhať celej rodine. Získal otca pre myšlienku jej ďalšieho štúdia a švagrinú, ktorá býva v bezprostrednom susedstve, pre zástup role jej opatrovateľky. Ujo aj s manželkou ju podporovali po všetkých stránkach, zo všetkých síl sa jej snažili pomôcť. Cítila sa ako princezná. Vie, že láska, ktorú pocítila z ich strany, nebola hraná. To sú momenty, ktoré ju naštartovali k tomu, aby sa vymanila z osady. Myslí si, že jej štúdium na strednej škole, do ktorej chodí, je dobrým štartom. Už pochopila význam ujových slov: „Pomôžeš jednému človeku, pomôžeš ľudstvu“.

Ujo na otázku, prečo si vybral práve ju a jej rodinu, celkom vážne odpovedal: „Príklady priťahujú, a Ty, si garantom úspechu tohto projektu“. Vie, že teraz pracuje so štyrmi deťmi 4. tr. ZŠ. Sú to čisté jednotkárky. Má za cieľ u dvoch z nich získať rodičov pre podanie prihlášok na spomenuté 8. ročné gymnázium.

Podľa slov pisateľky väčšina z nich už v tomto veku chápe, prečo sú tu a čo sa od nich očakáva. Učitelia ich berú viac-menej ako dospelých. Oni sa aj tak snažia správať.

Táto študentka v závere listu napísala, že urobí všetko preto, aby úsilie a láska, ktorú do nich vkladajú pedagógovia a všetci priatelia a blízki, nevyšla na zmar. Verí, že pár z nich sa v živote, i napriek sociálnej nepriazni, presadí. Budú príkladom pre deti tých, ktorí nemali takú podporu ako ona.

K listu bol pripojený i pozdrav riaditeľa gymnázia, ktorý osobne pozná spomenutého sociálneho pracovníka. Píše, že je to citlivý človek, prístupný myšlienke povzniesť vzdelanostnú úroveň Rómov na Slovensku. Má správny pohľad na vec a vie sa zorientovať. Plne chápe, že len cestou aktívneho prístupu a pomoci Rómom je možné zabezpečiť budúci rast životnej úrovne obyvateľstva Slovenska a kvalitu jeho života v pravom slova zmysle. Tohto pracovníka i jeho manželku poznajú i pedagógovia gymnázia, tiež vychovávatelia i rehoľné sestry, ktoré tam pôsobia. Na záver napísal, že títo ľudia si zaslúžia v našej spoločnosti nielen obdiv ale i patričný rešpekt.