DSS Ladomerská Vieska – cesta späť do komunity

Pán Janko býva už desiatky rokov v kaštieli. Hovorí, že mu je v podstate fajn, no keď sa hlbšie zamyslí, okamžite dodáva, že by rád býval v byte bližšie k mestu a sám.

Teraz má v izbe ešte dvoch spolubývajúcich, skriňu, posteľ, televízor, CD prehrávač a osobné veci. Hráva divadlo, počúva modernú hudbu aj ľudovky, dokáže obstojne navariť a upratuje lepšie ako bežná gazdinka. Každý deň pomáha kuchárkam v jedálni, dáva pozor na čistotu, asistuje pri robení kávy, vydávaní jedla, umývaní riadu. To robí zo všetkého najradšej. Bol by skvelou posilou pre každú prevádzku s kuchyňou a jedálňou. Napriek tomu býva v DSS a kvôli svojmu „papierovému“ stavu nemôže normálne pracovať.

Podobne býva aj jeho 49 susedov z DSS Ladomerská Vieska – v priestoroch starého kaštieľa zo 17. storočia a v priľahlých budovách. Ich stav nie je vyhovujúci a žiada si urgentnú rozsiahlu rekonštrukciu. Predovšetkým ale areál aj samotný kaštieľ nemajú slúžiť pre účely koncentrovaného bývania množstva ľudí ale treba im nájsť iné možnosti využitia.

Takýto typ bývania pre ľudí s postihnutím je našim dedičstvom, ale dnes existuje aj iná a lepšia cesta. Ladomerská Vieska to už vie. V lete 2014 sa totiž zariadenie rozhodlo zapojiť do Národného projektu „Podpora procesu deinštitucionalizácie a transformácie systému sociálnych služieb“. (Projekt realizuje Implementačná agentúra Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky). Zariadenie sa tak stáva jedným z pilotných poskytovateľov pobytových sociálnych služieb, ktoré sa vydávajú na cestu transformácie a deinštitucionalizácie. Deinštitucionalizácia (DI) je o hľadaní iných lepších možností pre ľudí, ktorí dnes trvalo žijú v zariadeniach s 24-hodinovou starostlivosťou. Aj oni chcú mať však rovnaké práva ako my ostatní – žiť naplno, nielen „akoby“. Majú veľkú chuť učiť sa nové veci, pracovať, starať sa o seba sami, rozhodovať o sebe – svojom živote. Práve život v komunite je pre nich riešením. Budú tak žiť čo možno najviac samostatne, s takou mierou podpory, akú potrebujú.

Janko miluje omáčky a prívarky. Jeho mama ho ešte v detstve naučila pripraviť si suroviny, uvariť, upratať. Keď sa vráti domov z práce alebo inej aktivity, v kuchyni si navarí, čo bude chcieť. Nebude čakať pri okienku na to, čo dostanú aj ostatní. Bude vo vlastnom. S peniazmi ešte nevie narábať tak, ako by bolo treba, má trochu ťažkosti aj s písaním. Čítať však vie bez problémov. Bude teda potrebovať asistenta, ktorý mu vysvetlí a pomôže s financiami a administratívou. Inak je úplne samostatný, zvyknutý sa o seba starať sám, pomôcť aj iným, mať okolo seba poriadok. V kaštieli nemá čo robiť.

V zariadení sa vždy snažili o pestrý život, zamestnanci aj klienti však narážajú na pomyselné ploty a bariéry. Aj preto dnes absolvujú intenzívne vzdelávania a kurzy, pomaly sa začínajú pripravovať na veľké zmeny. Obyvatelia rozvíjajú svoje nadania. Spevácky súbor od svojho založenia neustále profesionalizuje svoju činnosť. Ako prvý mu umožnil verejné vystúpenie miestny farár. Postupne začal súbor pravidelne spievať v kostole a ozývali sa aj iné obce, aby u nich hosťoval. Minulý rok sa mu dokonca podarilo spievať v historickej budove Divadla J. G. Tajovského vo Zvolene. Okrem toho, obyvatelia zručne tkajú, štrikujú, vyrábajú sviečky, drevené predmety a dekorácie, pestujú bylinky a sezónne plodiny. Majú dokonca zdravotné preukazy pre prácu v kuchyni. Všetky uvedené činnosti chce zariadenie zužitkovať v budúcich priestoroch chránených dielní – na separovanie odpadu, výrobu sviečok a predmetov z dreva, práčovňu a predajňu umeleckých predmetov a čajovňu. V pôvodnom transformačnom pláne, ktorý bol síce schválený, ale žiaľ kvôli viacerými faktorom, nevyšiel. Podľa pani riaditeľky počítali s chránenou dielňou pri každom bývaní. Pomôže to obyvateľom aktivizovať sa a zvýšiť si šance uplatnenia na otvorenom trhu práce. Zariadenie má rozvinutú spoluprácu aj so strednými školami. Študenti v DSS vykonávajú svoju prax a pomáhajú pri rôznych akciách v zariadení i v obci. Majú tak možnosť osvojovať si teoretické poznatky aj v reálnom živote. Činnosť zamestnancov, samotného tímu projektu DI, a množstva ďalších zainteresovaných ľudí teda sleduje cieľ, ktorý vedúca sociálneho úseku pomenovala jednoduchou vetou: „Nechcem byť klientom, ale občanom.“

Komunita je prostredie, v ktorom žijeme. Vytvárame si v nej viac či menej funkčné vzťahy. Tie potom v prípade potreby využívame. Rovnako by na tom mali byť aj všetci obyvatelia zariadení. Tiež by mali mať v komunite vybudované vzťahy a väzby. Mali by mať vytvorené také prostredie, ktoré by im čo najmenej prekážalo v normálnom živote. Alebo naopak. Prostredie, ktoré by im umožnilo, pokiaľ možno, úplnú inklúziu do spoločnosti a podporovalo ich v bežnom živote.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.