Franko

Príbeh chlapca z osady…

Franko_3K napísaniu tohto príbehu ma inšpiroval rozhovor s mojím dobrým priateľom. Okrem iného ma prinútil k zamysleniu sa nad zmyslom mojej práce. Takže ďakujem Peter! Aj za to, že pri mne od začiatku stojíš.

Franko – rómsky chlapec, ktorý včera so mnou trávil celý deň a ktorý mi povedal, že ma ľúbi za to, aká som a čo som pre neho urobila. Snáď mi to dáva právo, aby som sa s vami podelila o kúsok príbehu jeho rodiny. Franko je 10-ročný olašský chlapec, ktorému pomáham naplniť jeho sen stať sa tanečníkom. Včera sme spolu boli na prvom tréningu v tanečnej škole „Street Dance Academy“ Laciho Strikea. Je to dlhý príbeh, takže začnem od začiatku.

Pred pár mesiacmi som nastúpila do mojej vysnívanej práce. Vždy som túžila stať sa terénnou sociálnou pracovníčkou. Rodinu Franka som spoznala, keď chlapcov otec prišiel do komunitného centra a požiadal o odpracovanie trestu povinnej práce. Súhlasila som, pretože som v jeho očiach videla, že hovorí pravdu. Neviem to presne popísať, asi sa to ani nedá. Rozprávali sme sa spolu celé hodiny a on úprimne rozprával. Cítila som, že mu chcem poskytnúť šancu na nový začiatok, že chcem pracovať s jeho rodinou. Som presvedčená, že v našej práci sa dá dosiahnuť takmer všetko, ak človek verí v nové začiatky. Veď naša práca je o snahe pomôcť ľuďom z minority začleniť sa do života majoritnej spoločnosti. Alebo sa mýlim?

Otec chlapca u nás teda začal pracovať a musím uznať, že jeho postoj ostal pevný a nezmenený. Dodržal svoje slovo a zodpovedne chodieval do centra. Pomáhal nám so všetkým, čo bolo potrebné, dokonca umýval dlážky, maľoval steny, robil všetko „čo nám na očiach videl“. Zaujímavé, že? Pretože väčšina ľudí tvrdí, že „oni“ nevedia pracovať. Preto sa čoraz častejšie pýtam, v akej miere je to skutočná realita? Netvoríme si predstavu o „nich“ hlavne na základe predsudkov? Nie je to hlavne v nás?

Späť k Frankovi. Do práce som nastúpila cez leto. Preto som mala príležitosť venovať sa deťom viac ako cez školský rok, keď sú deti hlavne v škole. Postupom času sme si s rómskymi rodinami a s ich deťmi vytvorili srdečný vzťah, ktorý je pre mnohých možno nepochopiteľný, ale pre mňa úplne prirodzený. Usporiadali sme množstvo aktivít pre tieto rodiny a myslím aj úspešných. Pri organizovaní aktivít boli prístupní a v mnohom nápomocní. V skratke povedané, prijali ma ako človeka a to bez predsudkov o farbe pleti, za čo som im vďačná. Som predsa „gadžovka“ a nie je to úplne samozrejmé. Z „našej“ strany sa často stretáme s úplne iným prístupom, ale nad tým by sme sa mali zamyslieť hlavne my – majorita.

Franko mal v rámci organizovaných aktivít tanečné vystúpenia, ktoré boli úspešné a ľuďom sa páčili. Zveril sa mi, ako veľmi chce chodiť do tanečnej školy. Neustále mi bežalo hlavou, ako to len urobiť, keďže táto rodina, podobne ako mnohé ďalšie, pochádza z chudobnej komunity a žije na hranici prežitia. A ja sama nemám toľko peňazí, aby som mu túto školu mohla zaplatiť. Premýšľala som o tom celé leto a potom som sa odhodlala spraviť krok vpred. Napísala som správu Lacimu Strikeovi a ostala som prekvapená, keď hneď zareagoval s odpoveďou „jasné, nie je problém“. V tej chvíli som mala neskutočnú radosť, hovorím si, áno, má to zmysel, ešte stále existujú ľudia bez predsudkov, ochotní nezištne pomôcť  aj bez vidiny peňazí a zisku! Tešila som sa, ako to poviem Frankovi a nevedela som sa dočkať, kedy príde zo školy.

V ten deň však prišiel jeho otec skôr ako Franko. Už u nás nepracuje, ale chodí nám pomáhať. Všetko som mu rozpovedala a v jeho očiach som videla nádej. Súhlasil aj napriek tomu, že je olašský Róm. Vy, ktorí poznáte olašskú komunitu, viete, že rodičia sa boja púšťať svoje deti ďalej od domova. Tento Róm to urobil, dal mi plnú moc a zvolenie brať jeho syna na tréningy do iného mesta. Odborne našu činnosť charakterizujú pojmy ako inklúzia, socializácia a podobne, ale pre mňa je to láska, láska k mojej práci a k ľuďom, ktorým pomáhame realizovať ich sny o lepšej budúcnosti pre nich a ich deti, viera v lepšiu budúcnosť bez predsudkov.

Neviete si ani predstaviť, ako sa tešil Franko. Na to slová nestačia. O dva dni na to bol deň, kedy mal prvý tréning. V napätí som čakala, ako to dopadne, či si to nakoniec jeho otec nerozmyslí, ale ako vždy, aj teraz dodržal slovo a priviedol chlapca do centra. Tréning bol úžasný a budeme tam spolu chodiť každú stredu. Som veľmi vďačná Lacimu, že sa Franka ujal a dal mu šancu. Franko mi po tréningu povedal, že ma má rád za to, čo som pre neho spravila. Vravím si, že toto je to, čo má zmysel. Toto je to, čo by sme mali konať. Preto všetci terénni sociálni pracovníci nevzdávajte to, všetko, čo robíte so srdcom, má zmysel.

Autorka:

Zuzana Blaháková, terénna sociálna pracovníčka v Zlatých Moravciach,                          e-mail: terennasocialnapraca@gmail.com, blahakova.zuzana@gmail.com

5 myšlienky na “Franko

  1. Ingrid

    Som rómka , ktorá študuje – odbor sociálna práca. Touto cestou chcem vyjadriť slová vďaky, za Váš lásky plný prístup a postoj k ľuďom, k deťom ,za Vašu trpezlivosť, ústretovosť a hlavne za tú Vašu vieru v lepšiu budúcnosť pre nás rómov. Tešíma a zároveň verím, že vďaka takým ľudom ako ste aj vy, dosiahneme neuveriteľné výsledky, ktoré budú prospešné nielen pre jednotlivca ale pre celú spoločnosť.Ak človek pristupuje k svojej práci zodpovedne a hlavne s láskou ju vykonáva, iba takou formou môžme dosahovať, realizovať a plniť sny pre lepšiu budúcnosť pre nás všetkých.

  2. Karol

    Ďakujem za motivujúci príbeh a prajem Zuzke veľa úspechov s klientmi aj budúcnosti. A nech čas a zlé skúsenosti neslabia Tvoju chuť pomáhať 😉

  3. Dana

    Zuzanka si šlovek s veľkým srdiečkom ,vedela som že Ty to dotoahneš daleko,lebo maš v sebe to čo má maľokto srdiečko a nemysliš len na seba,klobuk dolu pred tebou a Tvojou prácou.Prajem ti nech sa ti darí.Dana

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.