Komunitné centrá vo Veľkej Británii pohľadom nášho kolegu Pavla Sabelu

Pavol Sabela pracuje v IA ZaSI ako metodik pre Národný projekt Komunitné centrá. Vyštudoval magisterské štúdium v odbore Sociálna práca na Univerzite Komenského v Bratislave. Vo Veľkej Británii, konkrétne v meste Leeds, pracoval pre charitatívnu organizáciu CRI (Crime-reduction-initiatives) ako „Intervention Worker“.

Aké sú tvoje prvé skúsenosti z praxe v oblasti komunitnej práce?

Moje prvé praktické skúsenosti v oblasti komunitnej práce sú z Veľkej Británie z roku 2013 a vnímam ich veľmi pozitívne. Práve vďaka nim musím konštatovať, že komunitná práca v tejto krajine má hlboké korene a pevný základ. Existuje tu akési prirodzené vytváranie komunít vychádzajúce z dvoch hlavných pilierov. Prvým je sídelný princíp, ktorý je veľmi rozšírený najmä vo veľkých mestách, kde sa nabúrava pre ne typická anonymita.

1. Komunitný happening v Londýne

1. Komunitný happening v Londýne

Druhý je akýsi etnický princíp podmienený najmä všadeprítomným multikulturalizmom, v rámci ktorého tvoria rôzne kultúry jednu komunitu a svoju identitu si upevňujú práve prostredníctvom komunitnej práce. Tradične silnými etnickými komunitami sú moslimské a židovské komunity, ktoré si aj v rámci oblastí miest vytvárajú vlastné štvrte. Toto zhromažďovanie sa na jednom území má však širší historický základ, ktorý nemožno pri komunitnej práci opomínať.

Viac-menej novou a podľa výskumov neustále rastúcou komunitou je poľská[1]. Tá je na rozdiel od „tradičných komunít“ oveľa viac uzavretá a má menšiu potrebu asimilovať sa. Mnohí členovia neovládajú jazyk krajiny, v ktorej žijú, odmietajú ho používať, majú vlastné pracovné agentúry. Poľská komunita v kontexte komunitnej práce bola donedávna jednou z priorít lokálnych vlád. Hlavnou motiváciou je vysoký stupeň nevraživosti voči poľskej menšine zo strany iných komunít, slovanské nevynímajúc.

Rómovia v priamom centre Londýna, Zdroj: http://www.dailymail.co.uk/news/article-2521868/Roma-gypsies-return-Marble-Arch-aggressively-begging.html

2. Rómovia v priamom centre Londýna

Ďalšou problematikou komunitnej práce, najmä v oblasti stredného Anglicka okolo mesta Bradford, je rapídny nárast rómskych komunít z tzv. krajín A8 (Česká republika, Estónsko, Maďarsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Slovensko a Slovinsko) a krajín A2 (Rumunsko, Bulharsko). Rómska komunita je aktuálne najviditeľnejšou a najviac zamestnáva lokálne vlády, a tým aj sociálny systém pomoci. Rómovia prichádzajúci zo zaostalejších oblastí si priniesli aj isté návyky, ktoré sú vo Veľkej Británii nepochopiteľné. Asi najväčší zmätok spôsobujú bosé a nahé deti behajúce po uliciach, čo je pre miestnych obyvateľov neprijateľné a považované za ohrozujúce. Viac informácií nájdete v dokumentoch „safeguardingchildprotection[2]“. V oblasti stredného Anglicka táto situácia prerástla až do pouličných nepokojov.

Zdroj: http://www.marketoracle.co.uk/Article44009.html

3. Mapa oblastí pouličných nepokojov v Sheffielde

Ako sa vykonáva komunitná práca vo Veľkej Británii a aké činnosti zahŕňa?

Komunitná práca sa v zahraničí vykonáva ambulantnou formou v komunitných centrách a terénnou formou, ktorá jednoznačne dominuje. Na základe mojej predchádzajúcej odpovede, by som v rámci rozdelenia na ambulantnú a terénnu formu komunitnej práce doplnil, že komunitné centrá vo väčšine samé určujú, pre akú komunitu sú zriaďované, napr. moslimské komunitné centrum, poľské komunitné centrum, atď.

Tieto komunitné centrá primárne poskytujú pomoc a poradenstvo lokálnej komunite a ich najväčšou výhodou je jazyková vybavenosť a znalosť reálií. Takéto centrá však fungujú podľa svojich pravidiel a kvalita poskytovaných služieb závisí od samotných pracovníkov. Tieto centrá spĺňajú svoju lokálnu úlohu, avšak v daných oblastiach fungujú aj komunitní pracovníci lokálnej vlády, ktorí poskytujú širšie penzum pomoci na štandardizovanej úrovni. Terénna forma je typická pre sídelné komunity a zriaďuje sa lokálnou vládou. Má jasnú štruktúru a podmienky, na základe ktorých sa vyberajú pracovníci s požadovaným vzdelaním. Komunitný pracovník má dobrý prehľad o miestach, kde sa stretáva komunita a pravidelne ich navštevuje. Pozná miesta kde spia ľudia bez domova, kde sa stretáva mládež, vie, aké vzťahy sú v susedstve, pozná a pracuje s komunitou v prostredí, ktoré si konkrétna komunita zvolí (väčšinou ide o menšie parky). Komunitný pracovník je tu akýmsi chodiacim kontaktným miestom. Je bežné, že ho klienti zastavujú na ulici a poskytuje im informácie. Problémy komunity rieši aj ich delegovaním na organizácie a inštitúcie, diskutuje s obyvateľmi, pomáha im organizovať stretnutia, navrhuje možnosti, facilituje stretnutia komunity, rieši konflikty, či pracuje na ich predchádzaní.

Títo pracovníci pôsobia aj v komunitných centrách, ktoré však bývajú súčasťou akéhosi centra komplexného poradenstva. Nájdete tu kancelárie rôznych organizácií pracujúcich s ľuďmi. Napríklad komunitné centrum, ktoré som navštevoval, malo svoju vlastnú kaviareň, kde pracovali samotní klienti. Ako zaujímavosť spomeniem, že ceny nápojov tu boli veľmi nízke, kaviareň nemala za cieľ vykazovať zisk, len udržať vyrovnaný stav. Návštevníci kaviarne si sem chodili čítať noviny a diskutovať. Bola tam k dispozícii aj skúšobňa hudobných kapiel či priestor, kde prebiehali edukačné činnosti, ktoré mali zvýšiť možnosť uplatnenia sa na trhu práce. Realizovali sa tu aj jazykové kurzy pre rôzne národnosti, ktoré sú povinné, ak ste cudzinec a žiadate o podporu v nezamestnanosti.

Pre mňa bolo toto komunitné centrum miestom na stretávanie sa s odborníkmi z rôznych oblastí. Chodil som tam aj na pravidelné stretnutia špecializovanej skupiny, ktoré sa konali každý týždeň a na ktorých sa riešila situácia konkrétnych klientov. Stretnutí sa zúčastňovali zástupca lokálnej vlády, zástupca polície, zástupcovia rôznych podporných organizácií a komunitný pracovník. Každý odborník mal s daným klientom „svoju formu“ kontaktu a komunitné centrum poskytovalo priestor nájsť spoločný postup v riešení konkrétnej situácie.

Máš nejaký výnimočný zážitok alebo skúsenosť z komunitnej práce vo Veľkej Británii?

Práve z jedného takého stretnutia špecializovanej skupiny vyplynulo, že budeme kooperovať s komunitnou pracovníčkou. V prvom rade ma prekvapila „výzbrojou“, ktorú používala pre efektívny výkon komunitnej práce. Dáma, komunitná pracovníčka, s ktorou som pracoval v teréne, mala pri sebe všetko, čo potrebuje k výkonu komunitnej práce. Baterka, nepremokavé oblečenie, mapa, letáky rôzneho druhu, plán činnosti, go-pro kamera, telefón a samozrejme tablet boli neodmysliteľnou súčasťou jej práce v komunite. Po každom kontakte si do tabletu zaznamenávala, čo sa udialo, čo riešila a s kým. Tieto informácie sa automaticky online zaznamenávali do databázy v komunitnom centre.

Ďalším zážitkom bola návšteva cca desiatich ľudí bez domova zo strednej Európy v miestom parku, v blízkom susedstve moslimskej komunity, ktorej prekážalo, že ľudia bez domova spia pred ich mešitou. Veľkou skúsenosťou pre mňa bolo sledovať, ako sa tento „konflikt dvoch komunít“ rieši priamo v teréne.

Nikdy nezabudnem na pravdivé slová komunitnej pracovníčky, ktorá bola počas pochôdzok v teréne neustále zastavovaná členmi komunity, či len tak pozdravená alebo jej ľudia zamávali z auta, keď šli okolo: „Je dobré a nevyhnutné, aby nás ľudia z komunity videli, pretože tak vedia, že sme tu a keď chcú a potrebujú, môžu nás bez obáv zastaviť a my im pomôžeme“.

Ďalším zaujímavým javom bolo, že ak bol komunitný pracovník v kontakte s ľuďmi, ktorí porušovali zákon (pitie na verejnom priestranstve a pod.), polícia prenechávala intervenciu na komunitného pracovníka. Všetko sa to udialo takým spôsobom, že policajti buď zakývali, alebo gestom naznačili „problém“ komunitnému pracovníkovi a riešenie situácie nechali na ňom.

Aké rozdiely v komunitnej práci vidíš v zahraničí a u nás na Slovensku po získaní týchto skúseností?

Krajiny na západ od nás budujú a pracujú vo svojich komunitách a rozvíjajú komunitnú prácu od teórie k praxi a naopak už dlhé obdobie. Ako mnohé iné odbory aj komunitná práca prešla svojimi vývojovými procesmi, ktoré boli často podmienené historickými a politickými udalosťami. Zachovávali si základný smer – pomáhať komunitám a najslabším členom spoločnosti a nájsť cestu k sebaurčeniu a k naplneniu skrytého potenciálu.

Komunitná záhrada pod pyramídou Slovenského rozhlasu, Bratislava, zdroj: http://www.foresterblog.sk/clanok/prva-verejna-stresna-zahrada-v-meste-pod-pyramidou-slovenskeho-rozhlasu

6. Komunitná záhrada pod pyramídou Slovenského rozhlasu, Bratislava

Na Slovensku prišlo na základe rôznych historických okolností po sľubnom nástupe foriem sociálnej/komunitnej práce z obdobia 1. ČSR k dlhému obdobiu ticha. Prirodzené zdola vybudované komunity boli potlačené a vznikali „zhora organizované komunity“. Po spoločenských a sociálnych zmenách v roku 1989 sa postupne začala prebúdzať sociálna a neskôr aj komunitná práca. Posledné roky je však badateľné znovuzrodenie komunít budovaných priamo a prirodzene samotnou komunitou vo väčších mestách.

Na Slovensku sa môžeme stretnúť s rôznymi typmi komunitných centier ako napr. Komunitné centrum Petrovany, kde sa vykonávajú rôzne typy komunitných aktivít, ktoré sú iniciované komunitnými pracovníkmi alebo vznikajú spontánne. Považujem to za prirodzený proces, ktorý v západných krajinách prebehol už v dávnej minulosti. Mení sa spôsob života ľudí v mestách. Ľudia vystupujú z anonymity svojich bytov, skupín, subkultúr, spájajú sa, vytvárajú komunity, ktoré majú svoje opodstatnenie a vlastnú identitu. Identitu, ktorá je odlišná od tých iných, ale zároveň doplnkom do sveta tejto spoločnosti. Osobne si myslím, že sa komunitná práca začína približovať tej v zahraničí a jej relevantní aktéri nám preukazujú aj kľúčové výsledky. Napriek tomu zastávam názor, že sa máme a môžeme ešte veľa vecí naučiť.

Použitá literatúra:

[1]http://www.theguardian.com/news/datablog/interactive/2013/jan/30/languages-mapped-england-wales-census

[2]https://www.gov.uk/government/policies/supporting-social-workers-to-provide-help-and-protection-to-children

Zdroje fotografií:

1. http://www.unitetheunion.org/how-we-help/listofregions/londonandeastern/community-membership-in-london-and-eastern/

2. http://www.dailymail.co.uk/news/article-2521868/Roma-gypsies-return-Marble-Arch-aggressively-begging.html

3. http://www.marketoracle.co.uk/Article44009.html

4. http://en.wikipedia.org/wiki/East_London_Mosque

5. http://equalitydiversityofficer.blogspot.sk/2012/03/holi-yatra-walk-stage-5-shree-hindu.html

6. http://www.foresterblog.sk/clanok/prva-verejna-stresna-zahrada-v-meste-pod-pyramidou-slovenskeho-rozhlasu

7. http://www.diar.clovekvtisni.sk/index.php?clanok=45

Jedna myšlienka na “Komunitné centrá vo Veľkej Británii pohľadom nášho kolegu Pavla Sabelu

  1. Peter

    Vďaka Palo za článok. Kiež by sa nám raz podarilo dopracovať k spolupráci o akej píšeš. V Petržalke riešime búranie domu, v ktorom žije kopec rodín. Oslovili sme tak mestskú časť ako i magistrát, aby sme si spoločne sadli a venovali sa hľadaniu možnosti pre každú rodinu individuálne (aby neskončili na ulici). Vraj, stretávať sa netreba, nie je o čom hovoriť…:(

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.