Moderný spôsob starostlivosti o seniorov

Nové trendy v opatrovateľskej službe

Počet seniorov v Európe každoročne stúpa

Nízka pôrodnosť a stále sa predlžujúca dĺžka života mení situáciu nás všetkých. Európa je opäť „starým kontinentom“, ktorý s rešpektom študujú práve pre jeho starnutie a kultúrne dedičstvo. Starnutie je ústredným bodom všetkých vedných odborov. Odborníci viacerých vedných oblastí zdôrazňujú, ako sa starnutie v priebehu času mení a aké dôsledky bude mať pribúdanie starších ľudí v spoločnosti pre rôzne politické a hospodárske subsystémy, pre systém sociálneho poistenia a pre celú právnu oblasť (Gruss, 2009).

Na základe výskumnej štúdie Ekonomického ústavu SAV (Kvetan et al., 2007, s. 42-43) sa predpokladá, že vek dožitia u mužov sa zvýši zo 72 rokov v roku 2010 na 74 do roku 2020. Do roku 2030 vedci očakávajú, že vzrastie na 75 rokov a do roku 2050 na 77 rokov. Rovnako predpokladajú rast veku dožitia u žien, a to nárast zo 79 rokov v roku 2010 na 80 rokov do roku 2015. Do roku 2030 predpokladajú vzrast na 82 rokov. Do roku 2040 očakávajú mierny nárast na 83 rokov a potom stabilizáciu na tejto úrovni. Tento očakávaný demografický vývoj v rokoch 2010 až 2050 je odvodený od predpokladu stabilnej zdravotnej starostlivosti a zabezpečenia dostatočnej výživy obyvateľstva. Tento výskum poukazuje na to, že každým rokom vek dožitia rastie, rovnako ako u mužov i u žien. Z tohto dôvodu je potrebné počítať v budúcnosti so zvýšenou potrebou nielen zdravotných, ale i sociálnych služieb.

Opatrovateľská služba

Starostlivosť o starších ľudí sa v súčasnosti pokladá za tímovú, multidisciplinárnu a multirezortnú starostlivosť a je záležitosťou celej spoločnosti. Jej cieľom je zachovať v čo najväčšej miere zdravie seniorov a ich schopnosť žiť kvalitný a nezávislý život čo najdlhšie v ich prirodzenom prostredí. Túžba byť medzi svojimi blízkymi v známom prostredí a mať zachované súkromie, stimuluje v posledných rokoch rozvoj neinštitucionálnej starostlivosti. Mnohokrát seniori, jednotlivci s ťažkým zdravotným postihnutím a ich rodinní príslušníci tieto novšie formy nepoznajú, a preto volia klasickú formu starostlivosti. Zdravotnícki a sociálni pracovníci, poverení zástupcovia obce a mesta by mali poskytovať väčšie množstvo informácií o možnostiach starostlivosti, a tým podporiť dostupnosť sociálnych služieb. Zároveň by mali odporúčať vhodnú starostlivosť s dôrazom na individuálne potreby, čím by sa kvalita života staršieho človeka mohla zlepšiť (Draganová et al., 2006).

Sociálna služba sa vykonáva postupmi, ktoré zodpovedajú poznatkom spoločenských vied a poznatkom o vývoji a  stave poskytovaných sociálnych služieb (Krišková, 2010). Podľa § 13 ods. 1 zákona NR SR č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov sa sociálna služba „poskytuje ambulantnou formou, terénnou formou, pobytovou formou alebo inou formou podľa nepriaznivej sociálnej situácie a prostredia, v ktorom sa fyzická osoba zdržiava“. Následne v ods. 6 vyššie uvedeného zákona sa uvádza, že „poskytovanie terénnej sociálnej služby alebo ambulantnej služby má prednosť pred pobytovou sociálnou službou“. Služby sociálnej starostlivosti napomáhajú občanom zabezpečiť fyzickú a psychickú sebestačnosť s cieľom umožniť im v čo najvyššej miere zapojenie sa do bežného života spoločnosti a v prípadoch, keď im to neumožňuje ich stav, tak im vytvoriť dôstojné prostredie a prijateľné zaobchádzanie (Novosad, 2009). Medzi terénne sociálne služby, ktoré sú poskytované osobám s ťažkým zdravotným postihnutím patrí opatrovateľská služba.

Opatrovateľská služba umožňuje jednotlivcom žiť vo vlastnom domácom prostredí a súčasne mať zabezpečené tie životné potreby a úkony, ktoré samostatne a bezpečne nezvládajú. Opatrovateľská služba obsahuje aj pomoc pre chod domácností (upratovanie, nakupovanie, pranie, prechádzky a pod.), stravovanie, pomoc pri sebaobsluhe, sprostredkovanie kontaktu so spoločenským prostredím, pomoc pri presadzovaní práv a záujmov, poskytovanie informácií. Spôsob poskytovania služby zohľadňuje individuálne potreby človeka (Novosad, 2009). MPSVaR SR vo svojej Správe o sociálnej situácii obyvateľstva za rok 2013 (2014, s. 93) uvádza, že v roku 2013 bola opatrovateľská služba v domácnosti poskytovaná zo strany obcí 11 792 občanom. V predchádzajúcom období bol od roku 2012 zaznamenaný výrazný pokles opatrovaných osôb, ktorý medziročne klesol o 2 418 osôb (na 12 309 opatrovaných osôb) a v roku 2013 opätovne poklesol oproti roku 2012 o 517 opatrovaných občanov. Neustále znižovanie počtu opatrovaných osôb zdôrazňuje negatívny trend v poskytovaní terénnej opatrovateľskej služby, čo je v rozpore s trendmi EÚ a strategickými zámermi MPSVR SR v tejto oblasti. Obce tento pokles odôvodňujú nedostatkom finančných prostriedkov vo svojich rozpočtoch, i keď sa dopyt po sociálnych službách zvyšuje. Predpokladom riešenia tejto skutočnosti je Národný projekt Podpora opatrovateľskej služby.

Národný projekt Podpora opatrovateľskej služby

Dôležité je, aby si každý jednotlivec s ťažkým zdravotným postihnutím mohol vybrať taký spôsob starostlivosti, ktorý najlepšie pokrýva jeho skutočné potreby. Nachádzame sa v dobe, ktorá takýto účelný systém buduje, a to s rešpektom k finančným možnostiam štátu, potrebám chorých a odborným znalostiam. Súčasťou tohto procesu v slovenských podmienkach je aj Národný projekt Podpory opatrovateľskej služby, ktorý sa začal realizovať od januára 2014 pod záštitou IA ZaSI.

Cieľom projektu je podporiť zotrvanie ľudí, ktorí sú odkázaní na pomoc inej osoby čo najdlhšie v prirodzenom rodinnom prostredí. Vďaka projektu sa poskytuje opatrovateľská služba výrazne väčšiemu počtu osôb odkázaných na pomoc inej osoby. Nastavením projektu sa vytvárajú predpoklady pre rozšírenie poskytovania opatrovateľskej služby aj do regiónov, resp. obcí, ktoré doteraz reálne túto formu sociálnych služieb neposkytovali. Zvyšuje sa tak dostupnosť opatrovateľskej služby pre občanov s ťažkým zdravotným postihnutím, s nepriaznivým zdravotným stavom a pre seniorov, a taktiež sa podporuje ich zotrvanie v prirodzenom prostredí, v rodine či komunite. Vytvára sa vhodné prostredie pre zachovanie, obnovu alebo rozvoj schopnosti fyzických osôb a ich rodín viesť samostatný život, podporuje sa integrácia cieľovej skupiny do spoločnosti. Realizáciou projektu sa predchádza odkázanosti na služby sociálnej starostlivosti pobytového charakteru. Ďalším pozitívnym efektom realizácie je podpora súbehu pracovného a rodinného života rodinných príslušníkov cieľovej skupiny žijúcich v spoločnej domácnosti. Opatrovateľky zamestnané počas realizácie projektu môžu využiť pracovné skúsenosti a návyky aj pri ich ďalšom uplatnení sa na trhu práce.

Slová na záver alebo ako zabezpečiť seniorom dôstojnú starobu

Očakávaný demografický vývoj na Slovensku poukazuje na zvyšujúci sa vek dožitia a to rovnako u mužov, ako i u žien. S týmto predpokladaným zvyšujúcim sa vekom prichádzajú na rad otázky, ktoré sa dotýkajú všetkých oblastí života, najmä zdravotnej a sociálnej sféry. Dôležité je zabezpečiť všetkými dostupnými prostriedkami, aby seniori, ľudia s ťažkým zdravotným postihnutím a nepriaznivým zdravotným stavom nezostávali opustení, izolovaní, bez finančných prostriedkov, plní beznádeje a potrebnej starostlivosti. Jedným z týchto krokov je Národný projekt Podpora opatrovateľskej služby. Dôležité je vytvoriť prístup k sociálnym službám s rešpektovaním každého jednotlivca a jeho individuálnych potrieb. Tento prístup, či už zo strany rodiny, štátu alebo spoločnosti, môže napomáhať k tomu, aby starší mohli prežiť dôstojnú starobu.

 

Zoznam literatúry

DRAGANOVÁ, H. et al. Sociálna starostlivosť. Martin: Osveta, 2006.

GRUSS, P. (ed.). Perspektivy stárnutí.Praha: Portál, 2009

KRIŠKOVÁ, A. Profesionálne opatrovateľstvo. Úvod do teórie. Martin: Osveta, 2010. NOVOSAD, L. Poradenství pro osoby se zdravotním a sociálním znevýhodněním: základy a předpoklady dobré poradenské praxe. Praha: Portál, 2009.

Zákony

Zákon NR SR č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

Internetové zdroje

KVETAN, V. et al. Starnutie, zdravotný stav a determinanty výdavkov na zdravie v podmienkach Slovenska, 2007, s. 42-43

(Dostupné z www.ekonom.sav.sk/uploads/journals/AHEAD.pdf [online][10.10.2014])

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.Správa o sociálnej situácii obyvateľstva Slovenskej republiky za rok 2013, 2014, s. 93

(Dostupné z www.employment.gov.sk/files/slovensky/ministerstvo/analyticke-centrum/sprava-socialnej-situacii-obyvatelstva-za-rok-2013.pdf[online] [10.10.2014])

 

3 myšlienky na “Moderný spôsob starostlivosti o seniorov

  1. Michaela

    Absolútne súhlasím, že v regiónoch, kde bola opatrovateľská služba nedostupná práve kvôli finančnému zázemiu je projekt POS obrovským prínosom kvôli dostupnosti služby pre klientov, ktorí nemohli túto formu sociálnej služby využívať. Najväčším pozitívom je uspokojovanie potrieb klientov v ich domácom prostredí, kde sa cítia bezpečne. Dôležitým prvkom je aj vytváranie nových pracovných miest, pričom opatrovateľky získavajú nové skúsenosti a zručnosti. Projekt nepochybne prináša pokrok v oblasti poskytovania opatrovateľskej starostlivosti.

    Nakoľko každý poskytovateľ pristupuje k využívaniu projektu POS vlastným spôsobom, nesúhlasím, že projekt je prínosom pre už existujúcu službu, pokým poskytovateľ nezníži úhradu pre prijímateľov. „Z realizácie vyplynulo, že projekt prináša aj zníženie poplatkov za poskytovanie opatrovateľskej služby.“ Je iba na poskytovateľovi služby, aby zvážil či úhradu za poskytovanie opatrovateľskej služby zníži, ale nie je to jeho povinnosť. Z toho vyplýva, že záleží len na rozhodnutí poskytovateľa, ako sa k tomu postaví.

    Môj názor je, že podpora opatrovateľskej služby by mala byť zameraná predovšetkým na pomoc prijímateľom služby – občanom s ťažkým zdravotným postihnutím, občanom s nepriaznivým zdravotným stavom a seniorom. Ako som už uviedla, životná úroveň väčšiny starších ľudí je veľmi nízka, príjmy z dôchodkového systému častokrát nestačia pokrývať najzákladnejšie životné potreby a opatrovateľská služba zabezpečuje klientom len to najnevyhnutnejšie, nemôžu si dovoliť platiť tak, aby sa aj reálne zvýšila kvalita ich života.
    Pokým projekt dokáže finančne pokryť náklady na poskytovanie opatrovateľskej služby nemalo by to smerovať k finančnému prospechu poskytovateľa, ale pomoc by sa jednoznačne mala odraziť na strane prijímateľa. Pomoc by mala byť adresná t.j. priama finančná podpora klienta – užívateľa opatrovateľskej služby, lebo jedným zo zámerov projektu je dostupnosť a uspokojenie potrieb klienta v takom rozsahu, ako potrebuje a nie iba toľko, koľko si vládze zaplatiť.

  2. Michaela

    Výrazný pokles ktorý bol zaznamenaný bol zapríčinený v roku 2012 prijatím novely zákona o sociálnych službách 50/2012 kde bola stanovená úhrada za sociálnu službu vo výške 50% ekonomicky oprávnených nákladov pre užívateľa tejto služby zaúčelom zvýšenia príjmov samospráv za poskytovanie sociálnych služieb. Touto novelou sa dosiahol ale presne opačný efekt. Životná úroveň väčšiny starších ľudí je veľmi nízka, príjmy z dôchodkového systému nestačia pokrývať najzákladnejšie životné potreby. Akékoľvek zvýšenie úhrady za opatrovateľskú službu je zo subjektívneho pohľadu klientov zaťažujúce. Opatrovateľská služba im zabezpečuje len to najnevyhnutnejšie, nemôžu si dovoliť platiť tak, aby sa aj reálne zvýšila kvalita ich života. Napriek tomu, že terénna sociálna služba v zmysle zákona o sociálnych službách má prednosť pred pobytovou sociálnou službou, ekonomicky výhodnejšou voľbou pre ľudí odkázaných na pomoc zostáva zariadenie pre seniorov. Národný projekt POS nie je zameraný na podporu opatrovateľskej služby, ale na vytváranie nových pracovných miest v oblasti poskytovania opatrovateľskej služby, čo je zásadný rozdiel. Pre už existujúcu opatrovateľskú službu nemá prakticky žiadny význam. Voči zamestnaným opatrovateľkám mimo projektu je diskriminačný, ak chce poskytovateľ využiť transfer, je nútený na nové služby zamestnávať nové pracovné sily. V neposlednom rade pre klientov opatrovateľskej služby nemá nijaký efekt, pokým sa neodzrkadlí v znížení úhrad za poskytovanie opatrovateľskej služby. Z môjho pohľadu je projekt využiteľný predovšetkým v malých obciach, kde chýbajú financie na zabezpečenie tejto služby.

    1. IA ZaSI

      Národný projekt Podpora opatrovateľskej služby pozostáva z niekoľkých špecifických cieľov, medzi ktoré patrí zvýšenie dostupnosti opatrovateľskej služby v regiónoch a umožniť občanom s ťažkým zdravotným postihnutím, občanom s nepriaznivým zdravotným stavom a seniorom zotrvať vo svojej rodine a komunite s náležitou odbornou pomocou. Zároveň má projekt za cieľ aj podporu tvorby nových pracovných miest opatrovateliek. Pre už existujúcu opatrovateľskú službu má obrovský význam, nakoľko poskytovatelia opatrovateľskej často krát neuspokojujú potreby občanov, pretože na to nemajú vytvorené dostatočné finančné zázemie. Z realizácie vyplynulo, že projekt prináša aj zníženie poplatkov za poskytovanie opatrovateľskej služby.
      Národný projekt Podpora opatrovateľskej služby absolútne reflektuje na aktuálne potreby občanov, ktorým z rôznych dôvodov táto služba nebola zabezpečovaná . V takomto prípade je pre občanov najdôležitejšie, aby im služba bola vôbec poskytnutá v adekvátnej kvalite.

      Ivan Doletina, projektový manažér NP POS

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.