Nech deti vyrastajú inak

alebo svojpomocná výstavba ako jedno z alternatívnych riešení sociálneho bývania

 

Vonku je letných 35°C. Kancelária, teda jediná miestnosť, terénnych sociálnych pracovníkov mesta Rimavská Sobota, je priamo na rómskom sídlisku na Dúžavskej ceste. Dvere sú dokorán, aby sme mali nejaký vzduch. Terénny pracovník v ruke drží mucholapku a zabíja otravné muchy. Stojím medzi dveramstavby1i a sledujem, čo sa deje vonku. Je tu rušno. Plno ľudí. Po ulici behajú hrajúce sa deti. Do blízkeho vchodu vchádza ruka v ruke zamilovaný párik. Balkóny sa prehýbajú pod množstvom napranej bielizne. „Pozeráte, ako si tu žijeme, čo? Je nás tu veľa. Aj dobrí, aj tí horší. Ťažko je to potom. A niektorí bývajú v jednej izbe aj desiati bez elektriny. Keby sme tak mohli inak, nech aspoň deti vyrastajú lepšie ako my,“ vraví mi pani opretá o zárubňu kancelárie.

 

V Rankovciach, Kojaticiach, Moldave nad Bodvou, Šimonovciach, Breznici sa už rozbehli  projekty, kde si Rómovia z mikropôžičiek  svojpomocnou  výstavbou  domov, zlepšili podmienky na bývanie.

Narodení v osade

To, že Rómovia bývajú zvyčajne za obcou má svoje korene už niekoľko storočí späť, kedy si iba tam mohli stavať svoje prístrešky. Rómska rodina, ktorá ponúkala sedliakom služby (spravidla boli remeselníci),  si postavila svoj dom na okrajoch obcí na mieste s menej kvalitnou pôdou, ktorá nebola vhodná na poľnohospodárske využitie. Domy boli postavené z dreva alebo z hlinených nepálených tehál, tzv. valkov. Pozemok im bol pridelený, nikdy ho nevlastnili. Osady sa postupne rozrastali, či už preto, že im už feudálni panovníci zakazovali kočovať a aj neskôr, napr. v roku 1958, kedy vyšiel zákon o zákaze kočovania. Život v panelákových bytoch bol pre časť Rómov neakceptovateľný a radšej sa presťahovali k príbuzným do osady. Počas minulého režimu sa niektoré rodiny dokonca museli vysťahovať z obce do osady. Chatrče sú dnes pozliepané z rôznych materiálov. Ľudia žijú v úplnej chudobe tak, ako žila ich stará mama a jej stará mama. Už len voda a elektrina je pre mnohých iba ilúziou. Na zajtrajšok v takýchto podmienkach nemôžete myslieť, pretože opäť, tak ako včera, sa nie je na čo tešiť. Súkromie tu neexistuje. Na malom priestore sa tlačí priveľa ľudí, takže svoje nároky znížili na nech je aspoň teplo a jedlo. Pre ľudí narodených v osade je ich mikrosvet všetkým, čo poznajú a často ani nemajú odvahu ho meniť. Lastovičky však prišli aj medzi nich. Organizácie, ktoré aktívnym a odvážnym dopomohli k slušnému bývaniu.

 

 Peniaze

Ak žijete v rómskej osade na úrovni životného minima alebo pracujete len na občasné brigády, predstavy o novom bývaní sa zdajú neuskutočniteľné. Rómovia i keď vyučení, ktorí si nevedia nájsť prácu, nemajú možnosť získať ani úver v banke. Na Slovensku však vznikli projekty, pomocou ktorých sa ľudia vedia vlastným aktívnym pričinením dostať k dôstojnému bývaniu. Pre rómske rodiny žijúce v generačnej chudobe je to zatiaľ jediná cesta, aby sa dostali z chatrče.

Neziskové organizácie (napr. ETP Slovensko, Človek v ohrození, Združenie PRE LEPŠÍ ŽIVOT) už majú skúsenosti so systémom mikropôžičiek. Prvým krokom je, že rodina sa musí naučiť šetriť a s tým súvisí aj zvýšenie finančnej gramotnosti, dlhodobé finančné poradenstvo a manažment rodinných financií.  Po roku k nasporenej sume (cca 50€ mesačne) dostala rodina bonus v rovnakej výške, za ktorú si kúpili pozemok. Potom sa mohli uchádzať aj o účelovú bezúročnú mikropôžičku vo výške cca 1000 eur. Keď klienti splácajú mikropôžičku, môžu dostať minihypotekárny úver päť až šesťtisíc eur. Nedostanú ho však v hotovosti, ale napríklad vo forme stavebného materiálu. Poskytujú aj asistenciu pri celom administratívnom procese – od územného a stavebného konania až po financovanie pracovníka, ktorý im na stavbe radil. V rómskej osade v obci Kojatice pri Prešove sa tiež stavali domy systémom mikropoôžičiek. Domy, teda domčeky, v Kojaticiach majú rozlohu 25 m2.  Jeden domček vyšiel na 6 500€. Systém sporenia a práce s rodinami bol obdobný, len do projektov zaangažovali aj študentov architektúry, ktorí participatívne, čiže spolu s rodinami, navrhli projekt budúceho domu. O tejto aktivite sme informovali už v roku 2013: https://www.ia.gov.sk/sk/narodne-projekty/programove-obdobie-2007-2013/narodny-projekt-tsp-v-obciach/prve-vysledky-projektu-podpory-byvania-v-kojaticiach

 

Pozemky

Ako sa dostať k legálnym pozemkom? Je to zložitá cesta. Skúsenosti neziskoviek hovoria, že postoj obce je kľúčový a závisí od nej či projekt stavby bude alebo nebude úspešný. Dôležitá je aj cena pozemkov, ktoré sa nachádzajú priamo v osade. Ak je pre klientov dostupná, napr. v spomínaných Rankovciach to boli 3€/m2, je to zároveň cesta legalizácie stavby, spokojnosti pôvodných vlastníkov pôdy aj obce, ktorá bude mať nových platiteľov miestnych daní. Terénni sociálni pracovníci v obci Rankovce intenzívne pracovali s klientmi pred aj počas výstavby. Riešili najmä otázky vysporiadavania pozemkov, stavebné povolenia, asistenciou a pomocou pri nákupe stavebného materiálu, pomocou pri riešení technickej infraštruktúry (elektrické prípojky, kanalizácie, svojpomocnej výstavby cesty).

 

Stavba, prírastkové bývanie

Po odkúpení pozemku a vydaní stavebného povolenia sa mohlo začať. V Rankovciach išlo o tzv. prírastkové domy, teda postavili potrebné miestnosti a kúpeľňu s tým, že sa veľmi jednoducho môže dom dostavať a ľudia si môžu zväčšiť obytnú plochu podľa potrieb a financií. Mikropôžičkový program sa osvedčil ako nástroj finančnej inklúzie a stojí tu už šestnásť svojpomocne postavených domov.

stavby2

Prírastkový dom (Foto: www.kosicednes.sk)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Ako ďalej?

Z Operačného programu Ľudské zdroje je plánovaná pomoc aj formou dopytovo orientovaných projektov, a to prostredníctvom prioritnej osi 6 Technická vybavenosť v obciach s prítomnosťou marginalizovaných rómskych komunít. Bude podporený prístup obyvateľov z prostredia separovaných a segregovaných rómskych komunít k bývaniu, k pitnej a úžitkovej vode, adekvátnym inžinierskym sieťam a pravidelnému odvozu komunálneho odpadu v súlade s hygienickými normami.

Ministerstvo vnútra SR ako sprostredkovateľský orgán pre Operačný program Ľudské zdroje (OP ĽZ) poskytne 13,5 milióna eur na finančné nástroje pre svojpomocnú výstavbu obydlí a podporu sociálnych podnikov. Návratový charakter finančných nástrojov zabezpečí dlhodobo udržateľnú formu pomoci pre marginalizované rómske komunity.[1]

Finančné nástroje v rámci prioritnej osi 6 OP ĽZ podporia mikropôžičkové programy zamerané na svojpomocnú výstavbu obydlí marginalizovaných rómskych komunít. Ministerstvo vnútra SR uvádza, že podľa merateľných ukazovateľov sa alokované prostriedky použijú na vybudovanie minimálne 500 rómskych obydlí s dobrými podmienkami bývania. Tieto zmeny sa dotknú najmenej 3 334 osôb.

 

Mikropôžičky nie sú univerzálnym riešením pre všetkých ľudí, ktorí bývajú v nedôstojných podmienkach. Sú však nádejou pre dôstojnejší život. Je to cesta, ako pomôcť  vykročiť aspoň niektorým zo začarovaného kruhu absolútnej chudoby a kráčať k lepším zajtrajškom.

 

soňa holíková

 

[1] http://www.minv.sk/?tlacove-spravy&sprava=mv-sr-podpori-svojpomocnu-vystavbu-obydli-prostrednictvom-mikropoziciek

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *