Pamätné dni a sviatky

15. máj

Verejnosť po celom svete si v tento dátum pripomína Svetový deň rodiny (World Family Day), ktorý bol vyhlásený Organizáciou spojených národov (OSN) v roku 1993. Význam dňa rodiny spočíva v pripomenutí dôležitosti rodiny ako základnej stavebnej bunky spoločnosti. Súčasne je možnosťou, aby sa národné inštitúcie zaoberajúce sa touto problematikou zamysleli nad rodinnou politikou v danej krajine.

19. máj

Svetový deň hepatitídy vznikol na podnet Svetovej aliancie pre hepatitídu (WHA) v roku 2008 a je sponzorovaný WHO. Vírusová hepatitída je ochorenie pečene, pri ktorom dochádza k poškodeniu až zániku pečeňových buniek. Cieľom je zvýšenie celosvetového povedomia o hepatitíde typu B a C, ktoré sú životu nebezpečné a podporiť tak jej prevenciu, diagnostiku a liečbu.

20. máj

Svetový deň masmédií a spoločenských komunikačných prostriedkov sa pripomína od roku 1966 a bol ustanovený II. vatikánskym koncilom. Cieľom je oslava ľudí pracujúcich v redakciách novín a časopisov a ľudí podieľajúcich sa na divadelnej, filmovej, televíznej a rozhlasovej tvorbe, ktorí vo veľkej miere ovplyvňujú myslenie celej spoločnosti. Účelom je tiež upozornenie na neetické zvyšovanie sledovanosti a čítania prostredníctvom klamstiev, vulgárnosti a násilia.

Medzinárodný deň mlieka sa oslavuje od roku 1957 pod záštitou Medzinárodnej mliekarskej federácie (IDF). Mlieko a mliečne výrobky predstavujú jednu z najdôležitejších a nenahraditeľných zložiek plnohodnotnej ľudskej výživy. Cieľom je poukázať a vyzdvihnúť ich biologicky významný obsah, mimoriadne nutričné vlastnosti a inšpirovať ľudí k tomu, aby mlieko zaradili do každodennej súčasti života.

21. máj

Svetový deň kultúrnej rozmanitosti pre dialóg a rozvoj – všeobecná deklarácia o kultúrnej rozmanitosti bola prijatá v roku 2001 a podporuje ju OSN a UNESCO. Deň nám poskytuje príležitosť na podporu záujmu o iné kultúry, vzájomný dialóg, harmóniu a možnosť dozvedieť sa viac o význame kultúrnej rozmanitosti. To všetko je impulzom pre organizovanie kultúrnych podujatí a aktivít, rozvoj cestovného ruchu a ochranu kultúrneho dedičstva.

25. máj

Medzinárodný deň nezvestných detí podporuje Medzinárodné centrum pre nezvestné a zneužívané deti a Európska federácia nezvestných a sexuálne zneužívaných detí. Prvý raz ho vyhlásil americký prezident Ronald Reagan v roku 1983 a symbolom je modrá nezábudka. V tento deň si pripomíname smutné príbehy detí, ktoré sa nevrátili domov. Pri tejto príležitosti sa prostredníctvom prezentácií široká verejnosť dozvedá o príčinách nezvestnosti, dôsledkoch a prevencii s cieľom zabezpečiť ochranu práv detí a mladých ľudí.

28. máj

Medzinárodný deň akcii pre zdravie žien – počiatky tohto dňa spadajú do roku 1987, kedy bol na stretnutí Global Network pre reprodukčné práva žien (WGNRR) v Costa Rice vyhlásený Medzinárodný deň akcií pre zdravie žien. Cieľom je zabezpečiť, aby každá žena na svete mala právo na život, zdravie, rozvoj, česť, dôstojnosť, rešpekt, slobodu a rodinu spolu s právom na prístup k bezpečnému a legálnemu potratu.

Deň Amnesty International – medzinárodná organizácia Amnesty International vznikla v roku 1961 a venuje sa ochrane a presadzovaniu ľudských práv po celom svete. Bojuje proti diskriminácii, proti násiliu na ženách, za práva homosexuálov, spravodlivosť pre obete, za ľudskú dôstojnosť. Cieľom je zvyšovať povedomie o hnutí a možnostiach zapojenia sa do jeho aktivít.

1. jún

Medzinárodný deň detí (MDD) je sviatok detí, ktorý sa oslavuje v mnohých krajinách sveta. Medzinárodný deň detí sa zvyčajne (ale nie všade) oslavuje 1. júna. Na Slovensku (a v niektorých ďalších krajinách bývalého sovietskeho bloku) sa slávi od roku 1952.

Deň za správne rozhodnutie: Hoď si mincu. Tento deň siaha až do obdobia, kedy žil Julius Caesar. Podľa tradícií si Julius Caesar hodil micu vždy, keď potreboval zistiť správne rozhodnutie. Odpoveďou mu bola „hlava“ na minci, kde bol jeho portrét.

4. jún

Medzinárodný deň nevinných detských obetí agresie bol vyhlásený OSN v roku 1982 na výročie nevinných palestínskych a libanonských detských obetí izraelského vpádu do Libanonu. Cieľom tohto dňa je pripomenúť ľuďom, že na celom svete existuje veľa detí, ktoré sú obeťami fyzického, duševného a emocionálneho zneužívania. Tento deň prebiehajú mnohé informačné kampane zamerané na ochranu práv detí.

5. jún

Svetový deň životného prostredia (World Environment Day) si každoročne pripomíname od roku 1973 a to na počesť prvej konferencie OSN o životnom prostredí, ktorá sa uskutočnila v Štokholme (Švédsko). Zmyslom je upriamenie pozornosti na globálne problémy spojená s životným prostredím a na spôsoby ich riešenia. V mnohých krajinách sa oslavuje prostredníctvom koncertov, environmentálnych aktivít, recyklačných a upratovacích kampaní.

7. jún

Výročie Memoranda národa slovenského

Memorandum národa slovenského bol programový dokument slovenských štátoprávnych, politických a kultúrnych požiadaviek prijatý na slovenskom národnom zhromaždení 6. – 7. júna 1861 v Martine. Autorom memoranda bol Štefan Marko Daxner.

8. jún

Medzinárodný deň oceánov – Dňa 8.6. sa pripomína Svetový deň oceánov, ktorý bol vyhlásený v roku 1992 na Konferencii OSN o životnom prostredí v Riu de Janeiro. Pripomína, že rovnako ako životné prostredie, treba chrániť aj slané nebo

Deň najlepších priateľov je dňom oslavy pravého priateľstva. Počiatkom bolo stretnutie asi štyridsiatich mladých ľudí v Richmonde v roku 2001, ktorí oslavovali svoje priateľstvo. Od tohto dňa sa stretávajú ľudia každoročne v rôznych mestách, aby strávili spolu spoločné chvíle a oslávili svoj vzťah.

12. jún

Svetový deň proti detskej práci uviedla Medzinárodná organizácia práce (ILO) v roku 2002 s cieľom upozorniť na kritickú situáciu a veľký počet pracujúcich detí v mnohých krajinách a prijala záväzok bojovať s príčinami detskej práce, aby chránila ich práva. Všetky deti, bez ohľadu na ich pohlavie, ekonomický a etnický pôvodu, by mali mať možnosť chodiť do školy a žiť plnohodnotný život.

14. jún

Svetový deň darcov krvi je podporovaný organizáciami ako WHO, Medzinárodná federácia spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca (IFRCCS), Medzinárodná federácia organizácií darcov krvi (FIODS), alebo Medzinárodná spoločnosť pre krvnú transfúziu (ISBT) a pripomína sa od roku 2004. V tento deň v roku 1968 sa narodil Karl Landsteiner, ktorý bol lekárom a nositeľom Nobelovej ceny za medicínu a fyziológiu za určenie systému 4 krvných skupín. Podieľal sa tiež na objavení Rh faktora. Deň je príležitosťou poďakovať dobrovoľným darcom krvi, ktorí robia pre spoločnosť neoceniteľnú službu bez akejkoľvek odmeny a zároveň jeho cieľom je podnietenie a podpora ostatných ľudí, aby ich v tom nasledovali.

15. jún

Deň otcov

Prvé pokusy o začlenenie osláv otcovstva do kalendárov siahajú na začiatok 20. storočia, prezident USA Calvin Coolidge sa snažil v roku 1924 zákonom podporiť takýto návrh, ale situácia na prahu hospodárskej krízy a po utrpeniach prvej svetovej vojny tomu nebola naklonená. Myšlienku oživiť pamiatku hrdinstva otcov priniesli aj prvé mierové dni po druhej svetovej vojne. Svojho dňa sa dočkali v USA muži, až keď do kresla prezidenta zasadol Lyndon B. Johnson v roku 1966. Ten v Bielom dome podpísal proklamáciu o sviatku a stanovil deň oslavy na tretiu nedeľu v júni. Voľno na oslavy však dostali Američania až v roku 1974 od prezidenta Richarda Nixona.

20. jún

Valné zhromaždenie OSN v roku 2000 vyhlásilo 20. jún za Svetový deň utečencov (World Refugee Day). Tento dátum bol vybraný podľa Afrického dňa utečencov a následne bol zjednotený po celom svete. Hlavným zmyslom Dňa utečencov je poukázať na životné podmienky a problémy utečencov, a vzbudiť povedomie spoločnosti o týchto problémoch.

21. jún

Svetový deň hudby bol iniciovaný vo Francúzsku v roku 1981 Jackom Langom, vtedajším francúzskym ministrom kultúry a prvýkrát sa oslavoval v Anglicku v roku 1982. Slúži na propagáciu hudobného umenia, oslavuje živú hudbu, ktorá zvýrazňuje rôznorodosť hudobných štýlov. Pri tejto príležitosti sú organizované v mestách koncerty, ktoré sú voľne prístupné.

Deň kvetov je určený záhradkárom a milovníkom zelene, ktorí oslavujú jar prostredníctvom rôznych podujatí, kde sa môžu dozvedieť množstvo informácií o kvetoch, starostlivosti o ne a majú tiež príležitosť kúpiť si zaujímavé rastliny. Tie akcie majú často aj sociálny rozmer. Mimovládne organizácie prezentujú svoju činnosť a prebieha verejná zbierka na pomoc chorým alebo ľuďom odkázaných na pomoc druhých.

23. jún

Medzinárodný deň detských dediniek SOS vznikol s podporou nezávislej medzinárodnej rozvojovej organizácie SOS Kinderdorf International a pripomína sa od roku 1987. V tento deň roku 1919 sa narodil zakladateľ dediniek SOS, Rakúšan Hermann Gmeiner. Hlavnou myšlienkou je ochrana záujmov a práv detí, poskytovanie starostlivosti a terapie pre týrané deti. Organizácia tiež poskytuje poradenské programy pre rodiny určené na pomoc pri riešení vzniknutých problémov.

Deň verejnej služby bol vyhlásený v roku 2002 Organizáciou Spojených národov (OSN) a pripomína sa od roku 2003. Tento deň vznikol za účelom osláviť hodnotu a význam verejnej služby, podporiť jej profesionalitu, nápaditosť, prínos a motivovať k ďalšiemu rozvoju. Pri tejto príležitosti OSN udeľuje ocenenie za verejnú službu, ktoré je najprestížnejším medzinárodným uznaním inovátorstva a kvality verejnej služby.

26. jún

V roku 1997 bol 26.jún vyhlásený Organizáciou spojených národov za Medzinárodný deň OSN na podporu obetí týrania (International Day in Support of Victims of Torture). Úlohou tohto sviatku je ukázať solidaritu všetkým, ktorých myseľ,telo alebo duch bol obeťou mučenia.

Valné zhromaždenie OSN vyhlásilo 26. jún ako Medzinárodný deň proti zneužívaniu drog a nezákonnému obchodovaniu, na pripomenutie cieľa, ktorý členské štáty prijali v tento deň v roku 1987- vytvoriť medzinárodné spoločenstvo bez drogových závislostí. UNODC (Úrad pre drogy a kriminalitu Organizácie spojených národov) volí každý rok ústrednú tému- posolstvo Medzinárodného dňa a iniciuje každoročnú kampaň na zvyšovanie povedomia o svetovom probléme drog.

29. jún

Medzinárodný deň Dunaja je podporovaný Medzinárodnou komisiou na ochranu rieky Dunaj (ICPDR) a EÚ od roku 2004. V tento deň roku 1994 v Sofii podpísali Dohovor o spolupráci pri ochrane a trvalom využívaní Dunaja. Cieľom dohovoru je prispieť vzájomnou spoluprácou všetkých krajín v povodí Dunaja k zlepšeniu kvality vôd. Tento deň je oslavou čistejšej a bezpečnejšej rieky s cieľom upozorniť na význam ochrany prírodného zdroja. Pri tejto príležitosti sa organizujú rôzne podujatia pre verejnosť, ktoré sú bohaté na množstvo aktivít pre deti, mládež a širokú verejnosť.

5. júl

Sviatok sv. Cyrila a sv. Metoda – Sv. Cyril a sv. Metod sú patrónmi Európy, ktorých misia patrí k najvýznamnejším v ranokresťanskej Európe. Cyril a Metod sa narodili v Solúne, meste v severnom Grécku. V roku 863 cisár poslal bratov ako vierozvestcov na Veľkú Moravu. Hlásali evanjelium, zostavili slovanské písmo (hlaholiku) a preložili do staroslovienčiny liturgické a biblické texty.

Deň zahraničných Slovákov vyhlásila vláda Slovenskej republiky v septembri 1993 na podporu prezentácie Slovákov žijúcich v zahraničí. Tento deň je spätý s cyrilo-metodskou tradíciou, preto sa tento deň oslavuje v ten istý deň ako Sviatok sv. Cyrila a Metoda.

Medzinárodný deň družstiev bol vyhlásený OSN v roku 1992 a pripomína od roku 1995 na počesť 100. výročia vzniku Medzinárodne družstevnej aliancie (ICA). Hlavnou myšlienkou je zvýšiť povedomie o družstvách, prínos družstiev hnutia na riešenie globálnych problémov, ktorými sa zaoberá OSN a posilniť partnerstvo medzi medzinárodným družstevným hnutím a ďalšími aktérmi, vrátane vlád.

Deň workoholikov – Workoholici sú ľudia závislí od práce. Predovšetkým sa to týka samostatne zárobkovo činných osôb, manažérov a ľudí, ktorí svojou prácou pomáhajú iným. Workoholizmus je negatívny stav, ktorý môže narušiť zdravie a spôsobiť stres, vyčerpanie, preťaženie, nižšiu výkonnosť, koncentráciu, odcudzenie od rodiny, priateľov a podobne.

6. júl

Medzinárodný deň bozkávania a bozkov sa oslavuje od roku 2003. Bozkávanie môže byť príjemný zážitok sám o sebe, môže byť vyjadrením lásky a intimity. Cieľom tohto dňa je pripomenutie ľuďom, aby nezabudli na jednoduchú radosť spojenú s bozkávaním. Vedci dokonca zistili, že pozitívne vplýva na znižovanie krvného tlaku, cholesterolu a na podporu obranyschopnosti.

7. júl

Deň čokolády je určený pre všetkých milovníkov čokolády a oslavuje sa na deň, kedy v roku 1550 bola čokoláda uvedená na európsky trh a stala sa tak dostupnou pre ľudí. Čokoláda je jedna z najpopulárnejších sladkostí na svete. Je okamžitým zdrojom energie pre telo i dušu, pomáha odstraňovať napätie a stres a zároveň vyvoláva v človeku príjemné pocity a pokoj.

8. júl

Svetový deň alergií sa pripomína od roku 2005 a je podporovaný Svetovou alergologickou organizáciou (WAO). Hlavnou myšlienkou je zvýšenie informovanosti a vzdelávania vlády a širokej verejnosti o alergiách s cieľom podporiť prevenciu znižovaním alergénov, zabezpečiť požadovanú zdravotnú starostlivosť a účinnú liečbu.

11. júl

Svetový deň populácie (World Population Day) bol vyhlásený v roku 1989 Populačným fondom OSN ako spomienka na rok 1987, kedy počet obyvateľov na Zemi dosiahol 5 miliárd. Tento deň upozorňuje na rýchly rast populácie na svete.

17. júl

Výročie deklarácie o zvrchovanosti SR

Deň 17. júl 1992 sa stal významným dňom v novodobých dejinách Slovenska. Prijatie Deklarácie o Zvrchovanosti SR, ako významný krok k naplneniu sebaurčenia slovenského národa, si každý rok pripomíname zapálením vatier. Prvá Vatra zvrchovanosti bola zapálená na Kremnických baniach. Odvtedy uplynulo 15 rokov, a dnes sa môže s istotou povedať, že to bol významný štátnický krok, ktorý viedok k vzniku vlastného štátu – Slovenskej republiky.

27. júl

Deň rodičov vznikol v roku 1994 v USA, kedy vtedajší prezident Bill Clinton na Kongrese podpísal uznesenie pre uznanie a podporu úlohy rodičov pri výchove detí. Rodičia sú každodennými vychovávateľmi a životnými vzormi, ktorí si zaslúžia našu úctu, vďaku a rešpekt za ich odovzdanosť, starostlivosť, hodnoty a rady.

30. júl

Tradícia oslavy Medzinárodného dňa priateľstva začala v roku 1935 v USA. Hlavnou myšlienkou je uvedomenie si úlohy priateľstva v našom živote, ktoré do nášho sveta vnáša pokoj a dobru náladu. Tento deň by sme mali osláviť so svojimi priateľmi, vyjadriť im svoju vďaku, lásku a obdariť ich maličkosťou.

31. júl

Sviatok sv. Ignáca z Loyoly

Sv. Ignác z Loyoly bol zakladateľom jezuitskej rehole. Žil v rokoch 1491 – 1556 a tento deň je výročím jeho smrti. Je uctievaný ako patrón duchovnej obnovy. Počas svojho života sa venoval revitalizácii katolicizmu a riešeniu problematiky protestantskej reformácie. Jeho dedičstvo zahŕňa mnoho jezuitských škôl a vzdelávacích inštitúcií po celom svete.

4. august

Každý rok si vždy 4. augusta pripomíname pamätný deň Slovenskej republiky – Deň Matice slovenskej. Vznikla 4. 8. 1863 v Martine, kde má doteraz sídlo. Prvý predseda bol biskup Štefan Moyzes. Matica slovenská bola prvá slovenská inštitúcia, na ktorej sa systematickejšie pestovali vlastivedné vedy, zakladalo sa múzejníctvo a archívnictvo, podnecovala sa literárna tvorba. Usilovala sa zlepšiť postavenie a hospodársku prosperitu robotných vrstiev.

10. august

Deň obetí banských nešťastí ako pamätný deň reaguje na najväčšiu tragédiu v dejinách slovenského baníctva, ktorá sa udiala 10. augusta 2009 v bani Handlová. V tento deň prišlo o život 20 baníkov. Pamätný deň má byť spomienkou na všetkých baníkov, ktorí pri výkone svojho povolania prišli o život – celkovo viac ako 470 obetí banských nešťastí v regióne horná Nitra a viac ako 300 doteraz historicky zmapovaných banských tragédií v slovenských baniach na ťažbu kovov.

Záhaľčivý deň alebo Deň leňošenia je určený na pokojné ničnerobenie. Je to určitý spôsob trávenia voľného času, a však človek leňošiť dlho nevydrží. Psychika bez podnetov a činnosti začne po čase protestovať, a tak nudu nahradí otrávenosť až nakoniec človeku vznikne potreba niečo urobiť. Preto treba leňošenie striedať s aktivitou a naopak.

19. august

Svetový humanitárny deň bol vyhlásený OSN v decembri roku 2008. V tento deň roku 2003 bol zbombardovaný úrad OSN v Bagdade, počas ktorého zomrel Sergio Vieira de Mello, vysoký komisár pre ľudské práva a špeciálny zástupca generálneho sekretára pre Irak, spolu s ďalšími 21 humanitárnymi pracovníkmi. Tento deň je venovaný všetkým humanitárnym pracovníkom, ktorí prišli o život pri záchrane životov a ochrane zdravia ľudí postihnutých mimoriadnymi udalosťami ako je vojna alebo prírodná katastrofa.

23. august

Medzinárodný deň spomienky na obchod s otrokmi a jeho zrušenie (UNESCO) – Generálne konferencia UNESCO vyhlásila v roku 1997Medzinárodný deň spomienky na obchod s otrokmi a jeho zrušenie a stanovila jeho slávenie na 23. august ako spomienku na postavenie otrokov na Haiti v roku 1791.

Európsky deň obetí stalinizmu a nacizmu vyhlásil Európsky parlament a pripomína sa od roku 2008. Tento deň je výročím podpísania zmluvy tzv. paktu Molotov – Ribbentrop z roku 1939, ktorá obsahovala protokoly rozdeľujúce východnú Európu na nemeckú a ruskú časť. Deň je venovaný pamiatke obetí totalitných ideológií stalinizmu a nacizmu. Cieľom je prehĺbenie demokracie, podpora mieru a stability v Európe, ochrana ľudských práv a základných slobôd.

9. september

Poslanci Národnej rady schválili návrh zákona, ktorý určil nový pamätný deň SR. Stal sa ním 9. september – Deň obetí holokaustu a rasového násilia. V tento deň si treba pripomenúť a úctiť obete holokaustu, ako aj zápas proti všetkým prejavom rasizmu, neznášanlivosti, xenofóbie a akejkoľvek formy útlaku a diskriminácie.

7. september

Európsky deň židovskej kultúry a dedičstva je podporovaný Európskou asociáciou pre ochranu a podporu židovskej kultúry (AEPJ), Európskou radou židovských obcí (ECJC), B’nai B’rith Europe, Red de Juderias de Espana. Prvýkrát sa oslavoval tento deň v Paríži v roku 1996. Jeho hlavnou myšlienkou je prezentácia židovského kultúrneho dedičstva, jeho priblíženie verejnosti a poznaním odstraňovanie predsudkov. Pri tejto príležitosti synagógy usporadúvajú prehliadky, organizujú sa špeciálne výstavy a premietajú filmy so židovskou tematikou.

8. september

Medzinárodný deň gramotnosti (UNESCO) si svet každoročne pripomína 8. septembra. Oslavuje sa na základe rozhodnutia Organizácie Spojených národov pre výchovu, vedu a kultúru (UNESCO) od roku 1966. Podnetom na zavedenie sviatku bol prvý svetový kongres o boji proti analfabetizmu, ktorý sa konal v roku 1965 v Teheráne. Na Slovensku by problém negramotnosti mala riešiť povinná školská dochádzka.

10. september

Svetový deň prevencie samovrážd je podporovaný Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) a Medzinárodnou asociáciou pre prevenciu samovrážd (IASP). Pripomína sa od roku 2003. Cieľom je zvýšenie povedomia verejnosti o samovražednom správaní, prevencia, poskytovanie včasnej adekvátnej liečby a starostlivosti.

13. september

Medzinárodný deň čokolády je oslavou najpopulárnejšej sladkosti na svete – čokolády. Čokoláda je okamžitým zdrojom energie pre telo i dušu, pomáha odstraňovať napätie a stres a zároveň vyvoláva v človeku príjemné pocity a pokoj.

Deň pozitívneho myslenia – Pozitívne myslenie vedie k pozitívnym akciám a krokom, ktoré vedú k pozitívnym výsledkom. Hlavnou myšlienkou tohto dňa je zvýšenie povedomia ľudí o vplyve pozitívneho myslenia a optimizmu na zdravie a život človeka ako je predĺženie života, zníženie depresií, väčšia obranyschopnosť, lepší psychický a fyzický stav a podobne.

Iniciátorom Svetového dňa prvej pomoci je Medzinárodná federácia spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca (IFRCCS). Pod týmto názvom sa pripomína od roku 2003. Cieľom je zvýšenie povedomia verejnosti o významnej úlohe prvej pomoci v každodenných a krízových situáciách. V mnohých mestách sa konajú aktivity s ukážkami prvej pomoci. Ľuďom poskytujú rady a návody ako ošetriť najčastejšie poranenia, ako reagovať v situáciách ohrozujúcich život a zdravie človeka. Tento deň je tiež príležitosťou oslavy ľudí, ktorí zohrávajú dôležitú úlohu pri poskytovaní prvej pomoci.

14. september

Dni európskeho kultúrneho dedičstva (European Heritage Days) sú významným celoeurópskym podujatím organizovaným od roku 1992 pod záštitou Rady Európy. Konajú sa tradične v priebehu mesiaca september približne v 50 štátoch Európy. Majú za cieľ prostredníctvom množstva aktivít a projektov pripomínať širokej verejnosti význam a bohatstvo európskeho kultúrneho dedičstva. Toto podujatie taktiež prispieva k zviditeľneniu miest a obcí v oblasti ochrany a obnovy kultúrnych pamiatok.

15. september

Medzinárodný deň demokracie bol vyhlásený v roku 2007 OSN. V tento deň bola v roku 1997 prijatá Všeobecná deklarácia o demokracii, ktorá zakotvuje základné princípy a prvky demokracie. Tento deň je príležitosťou zdôrazniť význam demokracie a je určený k jej podpore a ochrane.

16. september

Medzinárodný deň ochrany ozónovej vrstvy bol vyhlásený Organizáciou Spojených národov v roku 1994. Tento deň je spomienkou na podpísanie Montrealského protokolu o látkach poškodzujúcich ozónovú vrstvu zo 16. septembra 1987, ktorý je vykonávajúcim protokolom Viedenskej konvencie o ochrane ozónovej vrstvy a obsahuje praktické regulačné opatrenia týkajúce sa výroby a zaobchádzania s látkami poškodzujúcimi ozónovú vrstvu Zeme.

19. september

19. september je pripomienkou dňa vzniku Slovenskej národnej rady. Počas jej existencie dôstojne reprezentovala slovenský národ v boji za sebaurčenie, svojbytnosť, za kodifikáciu štátneho jazyka, za duchovnú aj materiálnu obrodu, ako aj v úsilí o štátoprávne usporiadanie. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky vyhlásili zákonom č. 241 z roku 1993 deň vzniku SNR za Pamätný deň na Slovensku.

21. september

V utorok 21. septembra, si ľudia na celom svete pripomínajú Medzinárodný deň mieru, ktorý ustanovilo Valné zhromaždenie OSN rezolúciou z roku 2001. V tento deň sa majú zastaviť všetky boje na Zemi. Má to byť deň prímeria a nenásilia.

Svetový deň vďačnosti bol zahájený na Havaji počas Dňa vďakyvzdania v roku 1965. Deň je príležitosťou ukázať svoju vďačnosť a uznanie, oceniť významné veci a činnosti jednotlivcov alebo skupiny.

Svetový deň Alzheimerovej choroby je podporovaný organizáciami WHO a ADI (Alzheimer’s Disease International) a pripomína sa od roku 1994. Alzheimerova choroba je najčastejšou formou demencie a v súčasnosti sa stáva  celospoločenským problémom. Prevenciou problémov s pamäťou je aktívna starostlivosť o svoju pamäť v podobe tréningov pamäte. Cieľom dňa je zvýšiť povedomie o tejto chorobe, jej dopade na rodiny, komunity, národy a zlepšiť poskytovanie služieb pre ľudí s Alzheimerovou chorobou a ich opatrovateľom.

22. september

Európsky/svetový deň bez áut sa prvýkrát oslavoval v roku 2000 a je podporovaný Európskou komisiou. Ľudia sú každodenne vystavení hluku, dopravným zápcham a znečistenému ovzdušiu. Cieľom tohto dňa je preto podpora ekologických foriem dopravy ako je pešia, cyklistická a verejná doprava, upozornenie na znečistené životné prostredie automobilmi a následné škodlivé dopady na ľudské zdravie.

23. september

Medzinárodný deň proti sexuálnemu zneužívaniu a obchodu so ženami a deťmi bol vyhlásený v januári 1999 na Svetovej konferencii koalície proti obchodovaniu so ženami v bangladéšskej Dhake. Hlavným zámerom je zvýšiť povedomie o tomto celosvetovom probléme porušovania ľudských práv a zabezpečiť tak dôstojný život žien a mužov. Obete fyzického a sexuálneho násilia sú často vystavené AIDS a iným sexuálnym prenosným infekciám, nechcenému tehotenstvu, potratom, duševným poruchám.

24. september

Európsky deň agrobiodiverzity je podporovaný nadáciou SAVE (Safeguard for Agricultural Varieties in Europe) a oslavuje sa od roku 2005. Deň je určený na zvýšenie povedomia verejnosti o význame ochrany poľnohospodárskej biodiverzity – agrobiodiverzity. Úsilie je zamerané predovšetkým na zachovanie ohrozených hospodárskych zvierat a rastlín.

Svetový deň mlieka v školách je medzinárodnou každoročnou udalosťou podporovanou a propagovanou od roku 2000 Organizáciou pre výživu a poľnohospodárstvo. Mlieko a mliečne produkty pomáhajú naplniť požiadavky na plnohodnotnú výživu rastúceho organizmu. Podstatou tohto dňa je oslava významu mlieka v školách. Je to spôsob, ako sa zamerať na pomoc deťom, zvýšiť ich povedomie, upozorniť na dôležitosť pitia mlieka v školách a na jeho zdravotné prínosy pre rastúce deti.

26. september

Európsky deň jazykov bol vyhlásený v roku 2001 a je organizovaný Radou Európy a Európskou komisiou. Deň je oslavou jazykovej rôznorodosti členských krajín, ktoré tvoria súčasť bohatého kultúrneho dedičstva a tradícií. Cieľom je tiež podpora občanov k učeniu nových jazykov, vďaka ktorým si zvyšujú svoje šance na štúdium, prácu a lepší život v rámci EÚ.

28. september

Svetový deň za právo vedieť je podporovaný medzinárodnou sieťou organizácií a jednotlivcov FOIA (Freedom of Information Advocates Network) od roku 2002. Tento deň bol zriadený pri príležitosti založenia FOIA v bulharskej Sofii. Hlavným cieľom je zvýšenie povedomia a obhajovanie práva na slobodný a spravodlivý prístup k informáciám.

Svetový deň srdca  podporujú organizácie WHO, Svetová federácia pre zdravé srdce (WHF) a UNESCO a pripomína sa od roku 2000. Hlavnou myšlienkou je zvýšiť povedomie verejnosti a propagovať význam prevencie pred srdcovo-cievnymi ochoreniami. Medzi hlavné faktory patrí fajčenie, nedostatok fyzickej aktivity, nadváha a obezita, nezdravý spôsob stravovania, vysoký krvný tlak a vysoká hladina cholesterolu.

Medzinárodný týždeň nepočujúcich a Medzinárodný deň nepočujúcich  sú podporované Medzinárodnou federáciou nepočujúcich (WFD). Cieľom je oboznámenie verejnosti s nepočujúcimi, ich úspechmi a problémami. Deň je určený na propagáciu ich potrieb a požiadaviek s dôrazom na zlepšenie ľudských práv nepočujúcich osôb, postavenia, prístupu k vzdelaniu a k informačným technológiám a službám.

29. september

Sviatok sv. Michala, patróna chorých

Sv. Michal je jedným z hlavných anjelov, ktorý je považovaný za ochrancu Božieho ľudu, cirkvi, za záchrancu duší veriacich z moci satana a je anjelom, ktorý sprevádza duše ľudí zo sveta pred Boží súd. V tento deň slávi sviatok aj sv. archanjel Gabriel a Rafael. Sv. Gabriel je patrónom pracovníkov v komunikačných technológiách a sv. Rafael je patrónom chorých, slepcov, pútnikov, cestujúcich, námorníkov, vysťahovalcov, lekárnikov, pokrývačov, baníkov, patrónom proti očným chorobám a moru.

1. október

Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov (VZ OSN) vyhlásilo 1. október za Medzinárodný deň starších osôb v rezolúcii 45/106 dňa 14. decembra 1990. Išlo o krok v súlade s takými iniciatívami OSN, akou bol Medzinárodný akčný plán o starnutí. Delegáti Svetového zhromaždenia o starnutí ho prijali v roku 1982 a v tom istom roku ho schválilo aj Valné zhromaždenie. Je venovaný úcte, láske a obdivu k seniorom.

Medzinárodný deň hudby bol vyhlásený v roku 1974 a je podporovaný organizáciou UNESCO a Medzinárodnou hudobná radou (IMC). Cieľom je propagovať a lepšie poznať hudobné umenie, podporovať mier a priateľstvo medzi národmi a vzájomné uznať estetické hodnoty.

2. október

Medzinárodný deň nenásilia bol vyhlásený OSN v roku 2007. V tento deň roku 1869 sa narodil Mahátma Gándhí, vodca nenásilného povstania Indov proti britskej koloniálnej nadvláde, priekopník filozofie a stratégie nenásilia, nenásilného odporu. Hlavnou myšlienkou tohto dňa je šírenie odkazu a posolstva nenásilia prostredníctvom vzdelávania a informovanosti verejnosti a zabezpečenie mieru, tolerancie, porozumenia a nenásilia.

3. október

Svetový deň úsmevu sa oslavuje od roku 1999. Iniciátorom bol Harvey Richard Ball, ktorý v roku 1963 vytvoril „smajlíka“, symbol šťastia a dobrej vôle. Tento deň je určený na dobré skutky, dobrú náladu a na pochopenie sily úsmevu, ktorý robí naše dni krajšími.

4. október

Sviatok sv. Františka z Assisi, patróna ochrancov prírody, zvierat a vtákov – Sv. František z Assisi, vlastným menom Giovanni Francesco di Bernardone, sa narodil v roku 1181 a zomrel 3.10.1226. Pri krste dostal meno Ján Krstiteľ. Bol katolíckym diakonom, kazateľom, zakladateľom rádu minoritov. Je považovaný za patróna ochrancov prírody, zvierat, vtákov, životného prostredia a Talianska.

Svetový deň ochrany zvierat bol ustanovený na Európskej konferencii ekológie vo Florencii v roku 1931. Cieľom je zdôraznenie práva zvierat na citlivé zaobchádzanie a vhodné podmienky na žitie. Deň je oslavou života zvierat, ich nezastupiteľnej úlohy v našom živote, oslavou vzťahu medzi ľuďmi a ríšou zvierat.

5. október

Na Slovensku sa Deň učiteľov slávi ako spomienka na narodenie Jana Amosa Komenského, ale vo svete si pedagogickí pracovníci svoj deň pripomínajú 5. októbra. Medzinárodný deň učiteľov (World Teachers‘ Day) bol vyhlásený organizáciou UNESCO v roku 1994 ako pripomienka Charty učiteľov – Odporúčania o postavení učiteľov , ktorá bola v tento deň v roku 1966 podpísaná. Jedná sa o oslavu učiteľov.

6. október

Deň obetí Dukly sa pripomína pietnym aktom pri Pamätníku československých vojakov v Duklianskom priesmyku pri slovensko-poľskej hranici v okrese Svidník. Do histórie sa zapísali boje o strategickú kótu 534, dominantu nemeckej obrany severovýchodne od mesta Dukla, ktoré trvali nekonečných 10 dní. Boje si vyžiadali veľké obete na ľudských životoch, padlo dve tisíc československých vojakov.

7. október

Medzinárodný deň za zredukovanie prírodných katastrof bol vyhlásený v roku 1989 OSN. Deň je príležitosťou na zvýšenie povedomia o nebezpečenstvách katastrof a podpora činností zameraných na prevenciu, zmierňovanie, pripravenosť a znižovanie rizika prírodných katastrof. Medzi efektívne spôsoby patrí vzdelávanie, odborná príprava a výmena informácií.

10. október

Dni duševného zdravia sú každoročnou jesennou aktivitou Ligy za duševné zdravie. Konajú sa okolo 10. októbra, kedy je Svetový deň duševného zdravia. Bol vyhlásený Svetovou federáciou za duševné zdravie (WFMH) v roku 1991. Ich cieľom je zvýšenie informovanosti verejnosti o problémoch súvisiacich so psychickými ochoreniami. Kampaň je zameraná na aktívnejšie zapojenie duševne postihnutých ľudí do spoločenského a pracovného života.

Európsky deň proti trestu smrti bol vyhlásený 26. septembra 2007 Radou Európy. Rada Európy bola iniciátorom za zrušenie systému trestu smrti a v krajinách Európy od roku 1997 je zakázaný.

Svetový deň proti trestu smrti vyhlásila Svetová koalícia proti trestu smrti (WCADP) v roku 2003. Trest smrti je právoplatné zbavenie života ľudskej bytosti štátom, je popieraním ľudských práv. Deň je príležitosťou pre zvýšenie povedomia o treste smrti a dňom boja proti tomuto činu vo všetkých prípadoch bez výnimky.

Európsky deň depresie vyhlásila Európska asociácia pre depresiu (European Depression Association). 7.10.2004 si prvýkrát túto udalosť pripomínali štáty Belgicko, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Španielsko a Veľká Británia. Postupne sa pridávali ďalšie štáty a v roku 2008 sa pripojilo aj Slovensko. Hlavnou myšlienkou je zvýšenie povedomia verejnosti o príčinách duševných porúch, o možnostiach liečby, o prognózach a perspektíve zaradiť sa späť do života.

11. október

Svetový deň proti bolesti sa pripomína od roku 2004 a je podporovaný Medzinárodnou asociáciou pre štúdium bolesti (IASP), Európskou federáciou pobočiek (IASP) a WHO. Bolesti majú hlavný vplyv na kvalitu života po celom svete. Hlavným cieľom tohto dňa je zvýšiť povedomie o bolesti a rôznych aspektoch bolesti, upozorniť na potrebu úľavy od bolesti a poskytnúť pomoc pri rozpoznaní príznakov a symptómov.

Svetový deň hospicovej a paliatívnej starostlivosti sa pripomína od roku 2005 a je iniciovaný charitatívnou organizáciou Help the Hospices vo Veľkej Británii. Deň je určený na oslavu a podporu hospicovej a paliatívnej starostlivosti na celom svete. Cieľom tohto dňa je zvýšenie povedomia verejnosti, získanie finančných prostriedkov na podporu rozvoja hospicovej a paliatívnej starostlivosti, zvýšenie jej dostupnosti na celom svete a zameranie sa na potreby pacientov a opatrovateľov.

12. október

Svetový deň artritídy sa pripomína od roku 2002 a cieľom je zvýšenie povedomia verejnosti o artritíde vo všetkých jej formách, podpora aktivít pre všetkých ľudí s artritídou a podpora starostlivosti a lepšej liečby osôb s reumatickými chorobami.

Deň starých rodičov vznikol na podnet Američanky Marian Lucille Herndon McQuade, ženy v domácnosti, matky 15 detí a starej matky 40 detí. Kampaň za ustanovenie tohto sviatku začala v roku 1970 a v roku 1973 Západná Virgínia ako prvý štát oslávila tento sviatok. Oficiálne bol vyhlásený v roku 1978 a oslavuje sa prvú nedeľu po Sviatku práce v USA. September sa tak stal mesiacom starých rodičov symbolizujúci jeseň života. Cieľom je výzva ľudí, aby premýšľali o vplyve starých rodičov na ich životy a na spoločnosť. Deň je príležitosťou ukázať lásku k starým rodičom a zas oni majú možnosť prejaviť svoje city k svojim deťom a vnúčatám, podať im pomocnú ruku a podeliť sa s nimi o životné múdrosti.

15. október

Svetový deň umývania rúk vyhlásila a podporuje UNICEF od roku 2008. Deň je výzvou na zlepšenie hygieny rúk. Cieľom je zvýšenie povedomia o význame správneho a hlavne pravidelného umývania rúk mydlom.

Svetový deň vidieckych žien bol vyhlásený v roku 1995 na pekinskej konferencii venovanej problematike žien. Tento deň sa oslavuje pod záštitou OSN a je príležitosťou na uznanie dôležitosti vidieckych žien pri posilňovaní poľnohospodárstva a rozvoja vidieka po celom svete. Na Slovensku sa pri tejto príležitosti uskutočňuje súťaž ,,Vidiecka žena – líderka roka”, ktorej cieľom je ohodnotiť prácu vidieckych žien, ich rozhodujúcu úlohu a príspevok žien pri výrobe potravín.

Deň bielej palice bol vyhlásený v roku 1964 na zasadaní Svetovej rady pre blaho slepcov v New Yorku a je podporovaný Svetovou úniou nevidomých (WBU). Hlavným dôvodom bola potreba upozorniť na problémy zrakovo postihnutých a propagovať ich potreby a úspechy na celom svete. Bielu palicu zaviedla Francúzska Peguilly d’Herbemont a je základnou a najdôležitejšou pomôckou pri mobilite nevidiacich a zároveň slúži na ich označenie pri pohybe vo verejných komunikáciach.

16. október

Svetový deň chrbtice je podporovaný Svetovou spoločnosťou pre zdravú chrbticu (WSS) a pripomína sa od roku 2000. Cieľom je predchádzať zdravotným problémom chrbtice a súvisiacich ochorení pohybovej sústavy, podporiť povedomie o štruktúre ľudského tela a preventívnymi prehliadkami odhaliť problémy s chrbticou skôr ako sa objavia príznaky.

Svetový deň potravy (FAO) je podporovaný Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO). Pripomína sa od 1981, v ten deň 1945 sa začala činnosť Organizácie Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo – FAO. Úlohou je informovať verejnosť o aktivitách FAO a zvyšovať povedomie o problematike dostupnosti potravin v niektorých rozvojových zemiach.

17. október

Medzinárodný deň boja proti chudobe si svet pripomína na základe iniciatívy pátra Josepha Wresinského, zakladateľa Hnutia na pomoc všetkým krajinám štvrtého sveta (Aide a toute detrese-Quart Monde), v roku 1992 oficiálne uznala aj Organizácia Spojených Národov (OSN). Cieľom je poukázať na príčiny hladu, chudoby a negramotnosti.

18. október

Svetový deň monitorovania vody vody sa oslavuje od roku 2003 a je podporovaný Svetovou federáciou pre životné prostredie (WEF) a Medzinárodnou asociáciou pre vodu (IWA). Ide o medzinárodný vzdelávací a informačný program a jeho cieľom je zvýšenie povedomia verejnosti o význame kvality vody, jej zapojenie sa do oblasti ochrany vodných zdrojov a motivovanie občanov k základnému monitorovaniu ich miestnych vodných plôch.

Sviatok sv. Lukáša, patróna umelcov a maliarov, lekárov a chirurgov – Sv. Lukáš, evanjelista, sa narodil a žil v 1. storočí pravdepodobne v sýrskom meste Antiochia. Bol lekárom a počas svojho života sa stal blízkym priateľom sv Pavla, sv. Jána, Panny Márie a iných apoštolov. Získané informácie o živote Ježiša Krista zachytil vo svojich dvoch knihách Nového zákona – Evanjelia podľa Lukáša a Skutkov apoštolov. Sv. Lukáš je patrónom umelcov a maliarov, lekárov a chirurgov.

Svetový deň menopauzy sa pripomína od roku 2000 a je podporovaný Medzinárodnou spoločnosťou pre menopauzu (IMS). Menopauza je prirodzený prechod v živote ženy, kedy dochádza k poklesu produkcie pohlavných hormónov ako je estrogén, progesterón a testosterón. Hlavnou myšlienkou je poskytovanie dostatok informácií ženám o menopauze, o jej príznakoch, výhodách preventívnej zdravotnej starostlivosti a poskytnutie rád a odporúčaní pri jej prekonávaní. Deň je tiež príležitosťou výzvy na podporu výskumu a liečby v oblasti menopauzy.

20. október

Medzinárodný deň stromov sa oslavuje od roku 1872. Slovensko patrí medzi najlesnatejšie krajiny v Európe a pýši sa tak až 41-% zalesnenosťou. Cieľom tohto dňa je podporiť záujem verejnosti o lesnícku problematiku, sprostredkovať jej históriu i súčasnosť, poslanie, význam a nenahraditeľnosť. Zámerom je, aby si ľudia uvedomili estetickú, psychologickú a hospodársku hodnotu stromov a podporili tak tento deň zasadením nového.

Svetový deň osteoporózy sa pripomína od roku 1997 a je podporovaný WHO a Medzinárodnou nadáciou osteoporózy (IOF). Osteoporóza je ochorenie, pri ktorom dochádza k rednutiu kostí. Kosti sa tak stávajú krehkejšími a náchylnejšími na zlomeniny. Tento deň je príležitosťou na informovanie a vzdelávanie verejnosti o osteoporóze, jej prevencii a o úlohe vápnika a vitamínu D a ich odporúčaných denných dávkach.

22. október

Medzinárodný deň porozumenia koktavosti sa pripomína od roku 1998 a je podporovaný Medzinárodnou asociáciou balbutikov (ISA) a Európskou ligou asociácií balbutikov. Deň je príležitosťou na poukázanie problémov ľudí, ktorí trpia poruchou komunikácie. Pri tejto príležitosti sa konajú konferencie, workshopy a diskusné fóra s odborníkmi, ktoré pomáhajú týmto ľuďom začleniť sa do spoločnosti a so sebarealizáciou.

24. október

Svetový deň informovanosti o rozvoji vyhlásila Organizácia spojených národov v roku 1972. O dva roky skôr, práve 24. októbra 1970, bola prijatá medzinárodná rozvojová stratégia pre Druhú rozvojovú dekádu OSN. Cieľom Svetového dňa informovanosti o rozvoji je upozorniť celosvetovú verejnosť na rozvojové problémy a potrebu posilniť medzinárodnú spoluprácu na ich riešenie. Dátum svetového dňa sa zhoduje s Dňom OSN, aby zdôraznil kľúčovú úlohu OSN pri riešení rozvojových problémov.

24. októbra 1945 vstúpila do platnosti Charta OSN, ktorá je dňom vzniku Organizácie spojených národov. Od roku 1948 sa tento deň pripomína ako Deň OSN. Tento deň tradične sprevádzajú verejné zhromaždenia, diskusie a konferencie pripomínajúce vznik Organizácie spojených národov, jej aktivity, ciele a výsledky. Organizácia spojených národov bola založená po druhej svetovej vojne 51 krajinami, ktoré sa zaviazali k zachovávaniu medzinárodného mieru a bezpečnosti, rozvoju priateľských vzťahov medzi národmi a podpore sociálneho rozvoja, lepšej životnej úrovne a ľudských práv. V súčasnosti má OSN 192 členov.

Medzinárodný deň školských knižníc vyhlásila Dr. Blanche Woolls, prezidentka Medzinárodnej asociácie školského knihovníctva (IASL) a pripomína sa od roku 1999. Deň je oslavou školských knižníc, ich významu a prínosu pri vzdelávaní detí. Hlavnou myšlienkou je podpora vzťahu žiakov ku knihám, školskej knižnici, čítaniu a poznávaniu a získanie si väčšieho počtu milovníkov literatúry.

25. október

Európsky deň občianskeho práva bol vyhlásený v roku 2002 a pripomína sa od roku 2003. Je podporovaný Európskou komisiou a Radou Európy. Cieľom je lepšie pochopenie fungovania justície a prostriedkov používaných pri presadzovaní svojich práv a priblíženie občianskeho práva k občanom.

28. október

Deň vzniku samostatného Česko-slovenského štátu

Samostatný československý štát bol vyhlásený dňa 28. októbra 1918. Množstvo osobností sa pričinilo o osamostatnenie a o vytvorenie samostatného štátu. Najvýznamnejšie osobnosti tohto obdobia boli Tomáš Garigue Masaryk, Milan Rastislav Štefánik a Eduard Beneš. Ich práca a život sa navždy vryl do pamäti národa.

29. október

Svetový deň psoriázy sa pripomína od roku 2004 a je podporovaný IFPA (International Federation of Psoriasis Association) a WHO. Na Slovensku v tejto oblasti pôsobí od roku 1990 Spoločnosť psoriatikov a atopikov Slovenskej republiky (SPaA SR). Psoriáza patrí spolu s ekzémami medzi najčastejšie kožné choroby. Podstatou tohto dňa je sústredenie pozornosti na pacientov, lekárov a širokú verejnosť s cieľom zvýšenia ich povedomia o psoriáze a psoriatickej artritíde, ktoré zhoršujú kvalitu života pacienta.

29. október

Deň narodenia Ľudovíta Štúra si pripomíname 29. októbra. Ľudovít Štúr je známy ako hlavný reprezentant slovenského národného hnutia a slovanských koncepcií v prvej polovici 19. storočia. Bol vedúcou osobnosťou štúrovského hnutia, politikom, buditeľom, básnikom, novinárom, redaktorom, jazykovedcom a pedagógom. Bol kodifikátorom spisovnej slovenčiny, zakladateľom Slovenských národných novín a spoluzakladateľom Slovenskej národnej rady v septembri 1848 vo Viedni, ktorá bola prvým národnopolitickým orgánom Slovákov.

30. október

Výročie Deklarácie slovenského národa

Martinská deklarácia alebo Deklarácia slovenského národa je dokument z 30. októbra 1918 prijatý na zhromaždení v Martine, kde sa účastníci prihlásili k sebaurčovaciemu právu národov a ustanovili SNR ako jedinú predstaviteľku oprávnenú vystupovať v mene slovenského národa. Je to jeden zo základných dokumentov zrodu česko-slovenského štátu.

31. október

Svetový deň reformácie je spomienka na deň kedy agustiánsky mních Martin Luter pribil na dvere kostola vo Witteburgu svojich „95 téz“ tiež známych ako „Výpovede proti odpustkom“. Podstatou reformácie bol návrat k Božiemu slovu, náprava chýb a očistenie cirkvi.

Svetový deň sporenia bol vyhlásený na 1. medzinárodnom bankovníckom kongrese v Miláne v októbri 1924. V roku 1989 ho schválilo OSN. Hlavným cieľom je zvýšenie povedomia verejnosti o význame úspor pre domácnosti a ekonomiku krajiny. Sú dôležitým prvkom v boji proti chudobe a prvkom sociálneho a ekonomického pokroku.