Pomoc má veľa podôb

 

Ústredie diakonie Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku (ďalej len „UD RKC“) je účelové  zariadenie cirkvi, ktoré vzniklo v roku 2006 s cieľom podpory diakonických služieb na platforme Reformovanej kresťanskej cirkvi  na Slovensku.  Hlavným poslaním diakonickej služby Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku je ošetrovanie a opatrovanie chorých a postihnutých, pomoc ľuďom žijúcim osamote, ľuďom v nepriaznivej sociálnej situácii, ľuďom, ktorí utrpeli spoločenskú ujmu, alebo sa dostali do krízovej sociálnej situácie a vôbec všetkým odkázaným na pomoc iným.

ÚD RKC na Slovensku zrealizovalo a vyhodnotilo na prelome roku 2014 – 2015 prieskum diakonických a misijných aktivít realizovaný v cirkevných zboroch a seniorátoch na Slovensku. Predmetom prieskumu bolo získanie reálneho obrazu o diakonii a zmapovanie potrieb a možností diakonie v Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku. Pomoc má mnoho podôb, čo potvrdil aj prieskum a zároveň ukázal potrebu napredovania v oblasti profesionálneho opatrovania. Na základe analýzy prieskumu  bola  vypracovaná nová vízia na obdobie 2015 až 2020 a následne schválená správnou radou. Na základe výsledkov prieskumu boli vypracované viaceré projekty, zamerané na rozvoj zborovej diakonie RKC na Slovensku. Jeden z najväčších projektov, ktorý vzišiel z prieskumu je spustenie Domácej opatrovateľskej služby nie len v rámci ÚD RKC na Slovensku, ale aj v rámci niektorých cirkevných zborov Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku.

 

Mgr. Henrieta Ibosová – riaditeľka ÚD RKC

Plne sme si uvedomovali, že registrácia opatrovateľskej služby je len prvým a zároveň elementárnym krokom k profesionálnemu opatrovaniu. K tomu, aby sme túto službu vedeli a mohli profesionálne vykonávať sme najprv potrebovali zrealizovať vzdelávanie z radu dobrovoľníkov. Dobrovoľníci, ktorí sa chceli zapojiť do projektu a nedisponovali potrebným vzdelaním mali možnosť zúčastniť sa akreditovaného 230 hodinového vzdelávania opatrovateľov, ktoré realizujeme  v spolupráci so vzdelávacou inštitúciou v Prešove.

IB 2

 

 

 

 

 

 

 

 

UD RKC 10.12.2015 zaregistrovalo na základe zriaďovacej listiny schválenej správnou radou,terénnu opatrovateľskú službu s cieľom zapojiť sa do na národného projektu Podpora opatrovateľskej služby, ktorý realizuje Implementačná agentúra Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR (ďalej len „IA MPSVR SR“). Cirkevným zborom, ktoré prejavili záujem zapojiť sa do národného projektu ako samostatné právne subjekty, poskytlo UD RKC možnosť metodickej  pomoci.  V máji 2016 sa  ÚD RKC  úspešne  zapojilo  do národného projektu a zahájilo tak profesionálne poskytovanie terénnej opatrovateľskej služby. V období 6 mesiacov od spustenia projektu sa v tejto službe zamestnalo už 57 opatrovateľov. Odhodlanie a odvahu zapojiť sa do projektu prejavili postupne aj cirkevné zbory Rožňava, Opatovský Sokolec, Rimavská Sobota a Sečovce.

 

Prvé dotyky, objatia, vďaky od príbuzných a klientov, ale aj straty našich klientov a nedorozumenia zdolávame z mesiaca na mesiac. Opatrujeme predovšetkým seniorov, ale v súčasnosti opatrujeme aj dieťa s detskou mozgovou obrnou. V našich radoch máme aj opatrovateľku novopečenú mamičku, ktorej sa narodilo v lete zdravé bábätko ale i vitálnu babičku 76 ročnú opatrovateľku, ktorá opatruje 90 ročného klienta. Opatrovaní aj opatrovatelia nie sú len z radov našej cirkvi, sú to ľudia ktorí sú odkázaní na pomoc a ľudia, ktorí chcú túto službu vykonávať prostredníctvom našej diakonie.

 

Pomoc má veľa podôb a jednou z mnohých bola aj táto príhoda, ktorá sa v našej diakonii odohrala minulý rok. Pán učiteľ vo veku 89 rokov ešte mobilný, ale s rýchlim progresom demencie sa s milovanou  manželkou pani Marikou ocitol v situácii, ktorá bola pre nich takmer neriešiteľná. Pani Marika, ktorá sa pohybuje o dvoch barlách sa nečakane dostala do nemocnice. Musela absolvovať infúznu terapiu a tak pán učiteľ ostal doma sám. Na pomoc prišiel ich jediný syn, ktorý pracuje v zahraničí. Dni utekali a ocko bez mamky sa zo dňa na deň stával viac dezorientovaný. Začali sa očividne  prejavovať  známky ťažkej demencie. V noci nespal, blúdil, utekal a cez deň bol nezvládnuteľný. Po týždni bol aj pán učiteľ hospitalizovaný v nemocnici. Syn si plne uvedomil, že svojich rodičov už bez dozoru nechať nemôže a tak začal s pomocou známych vybavovať zariadenie, kde by ich mohol umiestniť. Viedli spolu dlhé rozhovory s cieľom presvedčiť, že umiestnenie v zariadení je tým najlepším riešením v danej situácii. Pani Marika to však nevzdávala a jej cieľom bolo ostať doma tak dlho, ako sa len dá. Prišla aj nevesta, ktorá sa postavila na stranu svokry. Pamätám si na jej slová, ktoré vtedy povedala pri našom prvom stretnutí : „Dedo v zariadení zomrie, nevydrží to, nezvykne si, pomôžte nám.“ Práve vtedy sme dostali nové miesta z IA MPSVR SR a tak  pani Marike svitla nádej, a to nielen na jednu opatrovateľku pre manžela, ale možno aj pre oboch. Nájsť opatrovateľky, rýchlo zo dňa na deň tiež nie je jednoduché. Na všetko nám ostávalo 10 dní. Vybaviť papiere na mestskom úrade a zohnať opatrovateľky. Doklady išli za pomoci dobrých ľudí rýchlo a bez problémov. Mali sme šťastie lebo v priebehu pár dní sa nám podarilo nájsť vhodnú opatrovateľku.  Dohodli sme preto spoločné stretnutie u pani Mariky. Cestou k rodine sme však v aute zistili, že nemá potrebné vzdelanie. Pomoc má veľa podôb a teraz sme o pomoc žiadali aj my. „Neviete nám pomôcť? Nepoznáte niekoho kto má potrebné vzdelanie a prišiel by aspoň na istý čas, kým niekoho nezoženieme?“ – znela z našich úst prosba.  Zobrala som do ruky telefón a začala telefonovať. Prvý pokus zlyhal, aj ten druhý a do tretice bol priamy zásah do terča. Odpoveď znela nad naše očakávania. Svitla nám nádej, že aspoň cez deň už máme niekoho, kto je ochotný prísť. O 10 minút sme zastali pred jej domom a brali ju k pani Marike, aby sa zoznámili a povedali si áno, alebo možno aj nie. Padli si do oka, bolo to vidieť. Prvý dojem na oboch stranách prevýšil naše očakávania. Trocha sme si vydýchli, ale bolo potrebné hľadať ďalej. Uvedomovali sme si, že jedna to nezvládne. Čo bude poobede a večer kým pán učiteľ nezaspí? Náhody v živote nie sú, a tak veríme, že aj tu sa stalo ako sa stať malo. Pani Mariku a pána učiteľa prišla navštíviť dobrá suseda Ester, ktorá ich nestihla v návale svojich aktivít navštíviť v nemocnici. Ester naša vitálna babička má 76 rokov a je bývalá zdravotná sestra na dôchodku. Donedávna opatrovala  cez mesto, ale momentálne jej pacient zomrel a tak čaká či jej pridelia niekoho nového. Prišla ako na zavolanie, dva dni pred vypršaním lehoty nám s radosťou volala nevesta, že majú aj druhú opatrovateľku. Stihli sme to a stálo to za to. Pani Mariku opatruje počas dňa s láskou a pokorou  usmievavá  Monika, ktorá vniesla do ich života novú nádej. Poobede do služby nastupuje suseda Ester, ktorá opatruje pána učiteľa. Zvláda to na výbornú, nehovoriac o jej profesijných kvalitách. Pri mesačných stretnutiach s ostatnými zamestnancami je všetkým veľkým vzorom. Vždy vie poradiť a povzbudiť, je to človek s veľkým srdcom, ktorá vykonáva ešte aj teraz svoje poslanie…

 

Sme stále vo fáze zrodu keď začíname budovať piliere, ktoré stoja na pevných základoch. Základ je zložený z rôznych ingrediencií, ktoré sú na rozdiel od iných opatrovateľských služieb spojené našou pridanou hodnotou, ktorú tvorí láska k blížnemu a napĺňanie poslania diakonickej služby cirkvi. Pomoc ktorú ponúkame má veľa podôb, čoho sme svedkami pri mesačných stretnutiach s opatrovateľkami, alebo pri návštevách v rodinách. Každá rodina kde pomáhame má svoj vlastný príbeh, tak isto ako aj náš človek, ktorý slúži a pomáha. V apríli  tohto roka sme začali vydávať vlastný mesačník pod názvom Z viery pre vieru pre našich klientov a opatrovateľov zapojených do tejto služby. Čím viac sa vnárame do tejto služby a naberáme na obrátkach, tým viac si uvedomujeme jej potrebu a cítime čo všetko ešte potrebujeme doladiť a zdokonaliť. Blíži sa obdobie adventu a koniec roka keď budeme hodnotiť a plánovať aktivity na nasledujúci rok. V budúcom roku plánujeme vzdelávanie našich opatrovateľov zamerané na oblasť opatrovania klientov trpiacich demenciou a sprevádzanie klientov a príbuzných pri umieraní. Nevieme čo nás čaká v roku 2018 ale veríme, že budeme vedieť pokračovať v tejto pomoci, ktorá má veľa podôb.

 

Henrieta Ibosová

IB 1

 

 

 

 

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *