Pracovná a sociálna inklúzia zdravotne znevýhodnených – základný predpoklad zvýšenia ich spoločenského statusu

Žijeme v spoločnosti, v ktorej hodnoty a hodnotový systém jednotlivcov je bezpodmienečne a nevyhnutne závislý od ich ocenenia v komunitách s majoritným zastúpením. Človek je spoločenský tvor a v nijakom prípade nemôže byť vylučovaný z prostredia sociálnych komunít, ktoré sú organickou súčasťou jeho života. Nie je normálne ani etické v súčasnej spoločnosti segregovať ľudí do skupín na základe ich nejakých špecifických znakov. A nie, že to nie je normálne a neetické, ale je to aj nebezpečné, lebo práve v takto segregovaných skupinách najčastejšie dochádza k diskriminácií a pocitom útlaku. Hovorí sa, že kvalita ľudskej spoločnosti sa meria v kontexte jej vzťahu k tým, ktorí sú na ňu najviac odkázaní. V celej palete ľudí odkázaných na pomoc a solidaritu iných sa nachádzajú aj ľudia so zdravotným znevýhodneným. Teda tí, ktorí sa pre svoj deficit, nedostatok, chybu nemôžu v danej spoločnosti uplatniť v zdravej súťaži s ľuďmi intaktnými. Zdravotne znevýhodnení tvoria v spoločnosti skupinu, ktorú by sme mohli nazvať aj skupinou so špecifickými potrebami, hlavne v smere pracovnej a spoločenskej integrácie. Spoločenská integrácia zdravotne znevýhodnených je zložitý proces ich adaptácie, hlavne v pracovnom prostredí. Celý tento proces je závislý na dvoch faktoroch. Tým prvým faktorom je subjekt tohto procesu a tým je zdravotne znevýhodnený. Druhým faktorom je objekt procesu, pod týmto obyčajne rozumieme spoločenské a pracovné prostredie. Zdravotne znevýhodnení v procese pracovnej a spoločenskej integrácie vyvíjajú snahy na základe svojich možností a predpokladov a v súťaži s intaktnými a rovnako zdravotne znevýhodnenými hľadajú možnosti svojho vlastného presadenia. Spoločnosť im hlavne cez trh práce poskytuje priestor a stanovuje podmienky pre ich akceptáciu v smere, hlavne ich pracovnej integrácie, ktorej zmyslom je zdravotne znevýhodnených umiestniť na trhu práce, a to v činnostiach, ktoré by dokázali aj napriek svojmu hendikepu vykonávať a tak sa aj materiálne zmáhať.

Teda nielen ten, ktorý je zdravotne znevýhodnený musí zvažovať svoje možnosti v smere podniknutých spoločenských aktivít (jednou z nich je aj voľba zamestnania), ale aj spoločenská inštitúcia musí všetko urobiť pre to, aby zdravotne znevýhodnený mal zabezpečenú rovnosť šancí v uplatnení, aj keď v realite prostredia veľa krát nerovnakým spôsobom.

Hľadať jednotu v rôznosti, dať šancu každému, byť solidárny a ľudský, akceptovať človeka preto, že je človek, zastávať sa nevinných a bezbranných, nebáť sa byť bojovníkom za ľudské práva a istoty pre tých, ktorí si ich nevedia zabezpečiť sami, to je výzva našej súčasnosti a týka sa každého človeka dobrej vôle, ktorý ak chce zlepšiť svet, musí zlepšiť seba. Proces spoločenskej inklúzie aj v oblasti zdravotne znevýhodnených, je procesom ťažkým, náročným a dlho trvajúcim. Je to proces diplomatického boja s tradíciami a predsudkami v rôznych sférach života našej spoločnosti. V oblasti zdravotne postihnutých je dôležitá predovšetkým ich pracovná inklúzia, kde zohráva podstatnú úlohu tak materiálny príjem, ako aj pocit užitočnosti a spoločenskej utility, zvyšujúcej kvalitu života, tak v materiálnej, ako aj duševnej a duchovnej oblasti. Preto je potrebné, aby zamestnávatelia vytvárali pracovné miesta pred začatím pracovného procesu istých činností, a aby tieto miesta boli fixované pre túto populáciu. Aby zamestnávatelia zdravotne znevýhodnených vytvárali pracovné miesta cielene, vzhľadom na rozsah znevýhodnenia a z neho plynúci zostatkový pracovný potenciál, a aby štát túto selekciu aj odstupňovane honoroval. Žiť v súčasnej dobe v našej spoločnosti z čiastočného alebo úplného invalidného dôchodku je nemožné. Riešením by bolo zamestnať zdravotne znevýhodnených ľudí, ktorých schopnosti a zostatkový pracovný potenciál takéto zamestnanie umožňuje. Inštitút pracovnej rehabilitácie ako jediná organizácia na Slovensku v spolupráci s úradmi práce vyvíja snahy práve v tejto oblasti. Oblasť sprostredkovaného zamestnania zdravotne znevýhodneným je perspektívnou oblasťou, ktorej opodstatnenie už teraz cítiť v spoločnosti takmer na každom kroku. Aby však efektívne fungovala, potrebuje byť náležite spoločensky ocenená a odborne informovaná a potom sa stane určite jedným z racionálnych nástrojov inklúzie občanov so zdravotným znevýhodnením, čo je jej hlavným cieľom.

Záverom by som rád upozornil na zaujímavú skutočnosť – v živote človeka je 50 rokov významným jubileom. Rovnaké jubileum oslavuje v tomto roku aj náš Inštitút čo znamená, že je na ceste zdokonaľovania už 50 rokov. Alebo len 50 rokov? Malý krok pri jeho zriadení sa stal veľkým krokom pre našich klientov.

Autor:

PhDr. Dušan Piršel – svoju profesionálnu dráhu začal v Ústave tuberkulózy a respiračných chorôb v Podunajských Biskupiciach v pozícii odborný pracovník – nelekár v oblasti sociológie medicíny a sociológie handicapu. Venoval sa pracovnej a sociálnej rehabilitácii hospitalizovaných pacientov. Neskôr pracoval ako riaditeľ školského zotavovacieho zariadenia, manažér vedy a výskume na Univerzite v Trnave a ako hlavný radca na Ústredí práce sociálnych vecí a rodiny. V súčasnosti pracuje v Inštitúte pre pracovnú rehabilitáciu občanov so zdravotným postihnutím vo funkcii riaditeľa. Zameriava sa na uplatňovanie komplexnej rehabilitácie v praxi. Svojou aktívnou účasťou na vedeckých konferenciách prezentuje Inštitút pre pracovnú rehabilitáciu občanov so zdravotným postihnutím.

Inštitút pre pracovnú rehabilitáciu občanov so zdravotným postihnutím
Mokrohájska 1
842 40 Bratislava
Sekretariát IPR: 02/59 209 106
Fax: 02/ 54 65 00 63
Ústredňa: 02/ 54 65 13 54 – 55
http://www.iprba.sk/

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *