Rezidenčná segregácia rómskych domácností v Žilinskom kraji*

Úvod do problematiky rezidenčnej segregácie

Skúmaniu fenoménu rezidenčnej segregácie sa v zahraničí venuje značná pozornosť už niekoľko desaťročí. Ide o jav vyskytujúci sa v rôznych kultúrach, vrátane tej našej. Segregáciu môžeme vnímať v hodnotovo neutrálnej rovine, kedy ide o určenie miery rozloženia rozmanitých sociálnych skupín v spoločnosti v rámci vymedzeného geografického územia. V negatívnej rovine hovoríme o rezidenčnej segregácií v prípade, keď reálna miera segregácie napr. etnickej skupiny vykazuje výrazne zvýšenú hodnotu, čo predstavuje celospoločenský problém často prekrývajúci sa inými sociálnymi resp. patologickými problémami. V priemyselne vyspelých krajinách sa segregácia vymedzuje v niekoľkých základných kategóriách a to najmä na základe etnicity, príjmu, sociálneho postavenia, náboženstva či pohlavia. (Blackburn, 2009)

Rezidenčná segregácia popisuje do akej miery žijú členovia dvoch alebo viacerých (etnických) skupín obyvateľstva oddelene v rôznych mestských územných celkoch. Etnické skupiny môžu byť prerozdelené medzi jednotlivé územne jednotky miest a obcí takým spôsobom, že v niektorých oblastiach sú zastúpené vo výraznej miere oproti lokalitám s ich minimálnym resp. žiadnym zastúpením. (Massey, Denton In Saijeva, 2011) Všetky formy segregácie majú priamy vplyv na znižovanie kvality života, blahobytu a „životných šancí“ rodín, domácnosti či jednotlivcov a to najmä v oblasti bývania, vzdelávania a zamestnanosti. Oblasti vyznačujúce sa výraznou mierou rezidenčnej segregácie a izolácie sú spájané so zvýšenou mierou kriminality, deviantného správania, nízkou úrovňou dosiahnutého vzdelania, nezamestnanosťou, chátrajúcim bytovým fondom, preplnenosťou bytov, ako aj nízkou dostupnosťou základnej občianskej vybavenosti. Uvedené, však platí iba v prípade, ak ide o segregáciu nedobrovoľnú, nútenú, vznikajúcu skôr ako dôsledok diskriminácie.

Nedobrovoľná rezidenčná segregácia predstavuje situáciu, kedy sa podmienky bývania stávajú pre isté skupiny obyvateľov nevyhovujúcimi, ale zmene bývania bránia finančné, inštitucionálne alebo iné bariéry. (Schwab In Burjanek, 1997) Okrem už zmienenej segregácie rozlišujeme aj dobrovoľnú separáciu, kedy vybrané skupiny obyvateľov sa vyčlenia od zvyšku spoločnosti na základe vlastného rozhodnutia, ktoré je často motivované vlastnými záujmami a aktivitami s cieľom minimalizovať kontakt s okolím. (Toušek, 2007)

Sídelnú segregáciu vymedzujeme od ekonomického statusu domácností (vertikálna diferenciácia) alebo od etnicity, typu domácnosti, kultúrnych znakov a životného štýlu domácnosti (horizontálna diferenciácia). Na základe horizontálnej diferenciácie rozlišujeme osídlenie typu etnická enkláva (dobrovoľná separácia) a ghetto (segregácia). Čím je ekonomický status obyvateľov nižší, tým prechádza segregované osídlenie do kategórie slum, pre ktorý je príznačný nízky ekonomický status resp. chudoba a segregácia. Na opačnom konci pomyselnej osi sa nachádza osídlenie typu citadela (gated communities), ktorého obyvatelia vykazujú vysoký ekonomický status spojený s dobrovoľnou separáciou. Pre uvedené typy osídlenia je primárnym znakom ekonomický status jej členov, zatiaľ čo segregácia/separácia je sekundárnym znakom podmienený chudobou resp. bohatstvom a mocou tej ktorej skupiny obyvateľov. (Sýkora – Temelová, 2005)

V podmienkach SR sa v súčasnosti, ako najviac „vypuklou“ javí rezidenčná segregácia rómskych domácností v podmienkach vidieckych osídlení, slumov (tzv. „rómskych osád“), pričom problematika rezidenčnej segregácie v mestskom prostredí je v úzadí. Rezidenčná segregácia v mestách je často spájaná s diskrimináciou, finančnou nedostupnosťou bývania mimo segregovaných území v mnohých prípadoch úzko súvisiacou so zníženou schopnosťou udržať si nájomné bývanie zo strany domácností. Štátna bytová politika sa zameriava najmä na vytváranie legislatívnych podmienok rozvoja sociálneho nájomného bývania. Hlavnými aktérmi bytovej politiky sú obce a mestá. Medzi ich najhlavnejšie oblasti pôsobenia patrí vytváranie priestorových podmienok rozvoja bývania na svojom území, vytváranie koncepčného rámca rozvoja jednotlivých oblastí obce, spolupôsobia pri utváraní vhodných podmienok na bývanie, zabezpečujú pozemky určené na výstavby bytov, ale aj skvalitňovanie hospodárenia bytového fondu. (MDVRR SR, 2012) Finančná dostupnosť a udržateľnosť bývania pre ohrozené skupiny je často prehliadaným problémom sociálnej a bytovej politiky samospráv. Mestá a obce častokrát nevyužívajú dostupné legislatívne nástroje smerujúce k eliminácii rezidenčnej segregácie u nízkopríjmových rodín a rodín žijúcich v chudobe (nie zriedka generačne reprodukovanej). Ide najmä o podporu zabezpečenia poberania príspevku na bývanie, ktorý síce svojou výškou nepokrýva reálne náklady spojené s bývaním, avšak vytvára aspoň (minimálnu) možnosť udržania si trvalého bývania. V praxi to znamená, že pre určité skupiny obyvateľov je v súčasnosti aplikované sociálne bývanie nedostupné a to aj v prípade bytov nižšieho štandardu. Rezidenčná segregácia v podmienkach miest a obcí je často opomínaným problémom a čo viac v mnohých prípadoch je priamo podporovaná nekoncepčnou (alebo zámernou segregačnou) bytovou a sociálnou politikou. Mnoho miest v ZA kraji napr.: Liptovský Mikuláš (2000, 2005, 2013, 2014), Martin (2007), Ružomberok (2012), Žilina (2006, 2009 až 2010) v minulosti realizovalo/realizuje výstavbu sociálnych bytov nižšieho štandardu práve v rezidenčne segregovaných lokalitách a tým podporujú ich neustále rozširovanie a prehlbovanie sociálnych problémov obyvateľov v danej oblasti.

Ukazovatele rezidenčnej segregácie

Meranie rezidenčnej segregácie sa realizuje prostredníctvom merania jej určitej dimenzie, pričom existuje viac ako 20 rôznych indexov. Prvou dimenziou je dimenzia rovinnosti, ktorá zachytáva distribúciu dvoch alebo viacerých etnických skupín v určitom geografickom celku. Druhá dimenzia je expozícia, prostredníctvom nej zachytávame potenciál, pravdepodobnosť kontaktu jednotlivých skupín obyvateľstva. Koncentrácia ako tretia z dimenzií sa vzťahuje na zachytenie veľkosti fyzického priestoru v geografickom celku jednotlivými skupinami obyvateľov. Predposlednou dimenziou je centralizácia, ktorá indikuje do akej miery žijú konkrétne skupiny obyvateľstva v územných jednotkách nachádzajúcich sa v blízkosti centra mesta. Poslednou dimenziou je meranie zhlukov (klastroch), ktorá zachytáva do akej miery žijú členovia konkrétnej skupiny obyvateľov rozptýlení v okolitých územných jednotkách. (Massey – Denton In Saijeva, 2011)

Príspevok zachytáva mieru rezidenčnej segregácie v mestskom prostredí v dvoch rozmeroch a to v rozmere rovinnosti a expozície. Mieru rovinnosti meriame prostredníctvom indexu odlišnosti a indexu segregácie. Za účelom zistenia miery expozície sme použili index izolácie.

Medzi najčastejšie používaný index určujúci mieru rezidenčnej segregácie je považovaný index odlišnosti (Index of dissimilarity – IDxy). Index porovnáva distribúciu, proporcionálny rozdiel medzi dvoma rôznymi kategóriami osôb v určitých geografických, územných jednotkách, pričom súčet týchto osôb v jednotlivých skupinách nie je súčtom celkovej populácie mesta. V prípade, že chceme určiť mieru odlišnosti pre všetky etnické skupiny zastúpené v celkovej populácií musíme výpočet opakovať pre každý možný variant dvojíc príslušných etnických skupín tvoriacich danú populáciu. V prípade, že celkovú populáciu tvoria iba dve etnické skupiny bude index vykazovať rovnaké hodnoty ako index segregácie (ISx). Index odlišnosti predstavuje podiel obyvateľstva tej ktorej etnickej skupiny, ktorá by sa musela „presťahovať“, aby sa vytvorilo jej rovnomerné priestorové rozloženie v rámci jednotlivých územných jednotiek mesta. (Blackburn, 2009)

Index odlišnosti vypočítame (Duncan & Duncan, 1955a):

004_Obr1

Kde:
n     –    počet územných jednotiek,
xj           počet jedincov xv územnej jednotke j,
X    –    celkový počet jedincov typu x v rámci všetkých územných jednotiek,
yj      –    počet jedincov yv územnej jednotke j,
Y    –    celkový počet jedincov typu y v rámci všetkých územných jednotiek.

Alternatívou k indexu odlišnosti je index segregácie (Index of segregation – ISx), ktorý porovnáva rozmiestnenie resp. koncentrácie skupín obyvateľstva voči zvyšku celkovej populácie ako celku (dopočet do 100% populácie obce). Index udáva aký podiel obyvateľstva musí byť pre distribuovaný medzi ostatné územné jednotky, aby rozmiestnenie napr. etnickej skupiny bolo plošne rovnomerné v rámci celého územia mesta. Index bol použitý pri skúmaní segregácie Aziatov vo Veľkej Británii alebo Afroameričanov v USA.

Index segregácie vypočítame (Gorard, 2000):

004_Obr2

Kde:
n     –    počet územných jednotiek,
xj    –    počet jedincov xv územnej jednotke j,
X    –    celkový počet jedincov typu x v rámci všetkých územných jednotiek,
ti     –    celkový počet jedincov v územnej jednotke j,
T     –    celkový počet jedincov v rámci všetkých územných jednotiek.

Posledným použitým indexom zachytávajúcim priemernú lokálnu koncentráciu etnickej skupiny je index izolácie (Index isolation – P*). Index udáva mieru možnej expozície, kontaktu medzi členmi tej istej skupiny obyvateľstva resp. do akej miery sú členovia tej ktorej etnickej skupiny odkázaní na kontakt a interakciu výhradne iba medzi sebou samými. Čím je hodnota indexu vyššia tým je pravdepodobnosť izolácie skupiny obyvateľov v priestore vyššia tzn., že člen etnickej skupiny bude zdieľať územnú jednotku s iným členom tej istej etnickej skupiny. (Echenique – Fryer, 2006)

Index izolácie vypočítame (Lieberson, 1963):

004_Obr3

Kde:
n     –    počet územných jednotiek,
xj    –    počet jedincov xv územnej jednotke j,
X    –    celkový počet jedincov typu x v rámci všetkých územných jednotiek,
T     –    celkový počet jedincov v územnej jednotke j.

Hodnoty indexov sa pohybujú v rozpätí od 0 do 1 resp. od 0 do 100 %, pričom hodnota indexu ≥ 0,6 (60%) je považovaná za veľmi vysokú mieru indexu, ak je hodnota indexu < 0,6 (60%) a zároveň > 0,3 (30%) ide o mierny stupeň hodnoty indexu, za nízku mieru indexu sa považuje hodnota indexu ≤ 0,3 (30%). Pri indexe izolácie platí, že čím je hodnota indexu vyššia tým je vyššia pravdepodobnosť izolácie u tej ktorej etnickej skupiny.

Použité indexy majú aj svoje špecifiká vo vzťahu k istému skresleniu ich výsledkov. Zatiaľ čo index odlišnosti (IDxy) a index segregácie (ISx) sú nezávislé od relatívnej miery veľkosti jednotlivých skupín obyvateľstva, index izolácie (P*) závisí od veľkosti porovnávanej skupiny. Hodnoty použitých indexov môže taktiež ovplyvniť vnútorné rozdelenie územných jednotiek v skúmaných mestách. Rozdelenie územných jednotiek v meste/obci môže výrazne ovplyvniť meranie rezidenčnej segregácie na 0 hodnotu segregácie (príklad A) poprípade index môže vykazovať hodnotu 1 t.j. úplnú segregáciu (príklad B). (Fryer In Saijeva, 2011)

004_Obr4

Výber dát použitých v analýze rezidenčnej segregácie

Dostupnosť dát týkajúcich sa národnostných menšín žijúcich na území SR je značne obmedzená. Existencia dát ohľadom rómskej národnostnej menšiny v zásade môžeme rozdeliť do dvoch základných prameňov.

Prvým prameňom sú dáta zo Štatistického úradu SR, ktorý zabezpečuje zber dát súvisiacich s národnostnými minoritami v rámci SR a to najmä prostredníctvom Sčítania obyvateľov, domov a bytov (SODB),  ktorý patrí do celosvetového programu populačných a bytových cenzov. Sčítanie sa opakuje pravidelne s 10 ročnou periodicitou (merania sú porovnateľné v čase), pričom ide o jediné plošné sčítanie všetkých obyvateľov, domácností v SR okrem cudzincov požívajúcich diplomatické výsady a imunitu. Výhodou cenzu je zachytenie viacerých ukazovateľov týkajúcich sa rodín, jednotlivcov, ale aj bytov a domov súčasne. Pre účely našej analýzy sú nevyhnutne potrebné dáta viažuce sa k deklarovanej národnosti respondentov, ako aj k ich bydlisku – územné jednotky mesta/obce. Údaje za SODB 1991, 2001 a 2011, boli vyžiadané z databáz ŠÚ SR z pracoviska Bratislava a Žilina (Tab.1).

Pre účely cenzu sa pod národnosťou rozumie príslušnosť k národu alebo etnickej skupine, na základe vlastného rozhodnutia, pričom nebol určujúci materinský jazyk, ani reč, ktorú obyvateľ používal alebo ovládal, ale vlastné rozhodnutie obyvateľa o príslušnosti k určitému národu, národnostnej menšine, etnickej skupine. Národnosť detí do 15 rokov sa identifikuje podľa národnosti rodičov, v prípade rôznych národností rodičov sa určí národnosť podľa jedného z nich. (Juhaščíková – Škápik – Štukovská, 2012)

Tab.1: Rómska národnosť SODB 1991, 2001 a 2011vo vybraných mestách ZA kraja

Mesto

SODB 1991

SODB 2001

SODB 2011

Čadca

70

34

18

Dolný Kubín

78

55

31

Kysucké N. Mesto

56

44

86

Liptovský Mikuláš

547

759

641

Martin

320

290

55

Ružomberok

180

289

176

Žilina

214

198

292

Zdroj: ŠÚ SR, 2014

V Žilinskom kraji podľa údajov ŠÚ SR sa v roku 2011 hlásilo k rómskej národnosti 2 264 osôb, čo predstavuje pokles oproti predchádzajúcim cenzom (SODB 1991 – 2 590 osôb, SODB 2001 – 2 795 osôb), pričom z celkového počtu obyvateľov tvoria niečo málo cez 0,3% (SODB 1991 – 0,4%, SODB 2001 0,4%). Celkovo zo všetkých krajov v SR je Žilinský kraj (2011) tretím s najnižším percentuálnym podielom osôb hlásiacich sa k rómskej národnosti.

Odlišný počet obyvateľov rómskej národnosti identifikuje Atlas rómskych komunít 2004 a 2014 (Tab. 2). Rómske osídlenie resp. zvýšená koncentrácia Rómov je identifikovaná na základe antropologických znakov, kultúrnej príslušnosti, spôsobu života – životného štýlu, životného priestoru subjektívne vnímané majoritou ako znaky, ktoré prisudzuje Rómom bez ohľadu na ich pozitívny alebo negatívny obsah. Údaje z Atlasu rómskych komunít nie sú vhodné na účely zisťovania miery rezidenčnej segregácie. Absentuje priestorové rozloženie príslušníkov rómskej minority v rámci územia mesta (nezachytáva domácnosti prípadne jednotlivcov na úrovni sídelnych jednotiek) a to segregovanej, ako aj integrovanej rómskej populácie. Ako problematické sa javí aj samotné prisúdenie „rómskej etnicity“ majoritnou časťou populácie osobám na základe vonkajších resp. viditeľných, znakov, prejavov správania sa, ktoré v mnohých prípadoch môžu viesť iba k potvrdeniu stereotypov smerom k Rómom. Pri zisťovaní počtu príslušníkov rómskej národnosti sa zber dát vo veľkej miere opieral o kvalifikovaný odhad zamestnancov samosprávy, čo mohlo viesť k umelému a účelovému nadhodnoteniu počtu Rómov v meste z dôvodu získania  možnosti uchádzať sa o finančné prostriedky z fondov určených na inkluzívnu politiku a opatreniami s tým spojenými.

Tab. 2: Rómska národnosť Atlas rómskych komunít vo vybraných  mestách ZA kraja

Mesto

Atlas rómskych komunít 2004

Atlas rómskych komunít 2014

Čadca

180

200

Dolný Kubín

400

426

Kysucké N. Mesto

195

181

Liptovský Mikuláš

1500

1 350

Martin

964

1 500

Ružomberok

643

829

Žilina

0*

1 200

Zdroj: Hurle – Mušinka – Škobla, 2014
* Zber dát nebol v meste Žilina v roku 2004 realizovaný

Na účely zistenia miery rezidenčnej segregácie prostredníctvom vybraných ukazovateľov sme využili dáta z cenzu Štatistického úrad SR 2001 a 2011. Z dát cenzu realizovaného v roku 1991 nie je možné zistiť rozmiestnenie osôb hlásiacich sa k rómskej národnosti v jednotlivých sídelných jednotkách a to z dôvodu, že počet osôb za jednotlivé národnosti sú uvádzané za mesto ako celok. V cenzoch 2001 a 2011 je zachytená národnosť obyvateľov miest a obcí v jednotlivých sídelných jednotkách.

Percentuálne zastúpenie Rómov vo vybraných mestách Žilinského kraja v roku 2013 podľa uverejnených údajov z Atlasu rómskych komunít predstavovalo rozpätie od 0,1% až 10,0%. Z celkového počtu obcí (315) žijú Rómovia, teda tí, ktorým bola táto etnicita pripísaná v 27 obciach a mestách. Ide o najnižší podiel obcí (2%) s rómskou národnostnou menšinou v rámci SR. (Prvé výsledky ATLASU, 2013)

Výber miest pre účel analýzy rezidenčnej segregácie bol podmienený počtom osôb hlásiacim sa k rómskej národnosti. Vzhľadom na to, že dostupné pramene dát týkajúce sa etnického zloženia miest v Žilinskom kraji majú rezervy k obsiahnutiu plne relevantných dát za jednotlivé etnické skupiny, výber miest sme podmienili veľkosťou skupiny osôb hlásiacich sa k rómskej národnosti. Do analýzy sme zaradili iba tie mestá, v ktorých v roku 2001 rómska národnostná menšina bola najväčšou (Liptovský Mikuláš, Ružomberok), poprípade druhou najväčšou etnickou skupinou v meste (Čadca, Dolný Kubín, Kysucké Nové Mesto, Martin, Žilina). V ostatných mestách bola rómska národnosť zastúpená minimálne alebo nebola zastúpená ani jednou osobou v zmysle metodiky SODB.

Miera rezidenčnej segregácie vo vybraných mestách Žilinského kraja

Vo vybraných mestách Žilinského kraja sa v roku 2011 indexy určujúce mieru rezidenčnej segregácie u osôb hlásiacich sa k rómskej národnosti pohybovali v pásme zvýšených hodnôt miernej segregácie a veľmi vysokej miery segregácie.

004_Obr5Hodnoty indexov vo vybraných mestách ZA kraja v roku 2011

Priemerná hodnota indexu odlišnosti vo vybraných mestách Žilinského kraja za rok 2001 bola 63,12% (medián 62,08%), pričom v roku 2011 dosahovala hodnotu 59,9% (medián 56,93%). V troch mestách ZA kraja v roku 2011 bol IDxy v pásme veľmi vysokej segregácie. V ostatných mestách sa pohyboval v hornej časti mierneho pásma segregácie. Najvyššiu hodnotu dosahoval index v meste Žilina (2011), kde by sa muselo presťahovať viac ako 79% Rómov medzi obyvateľov hlásiacich sa k Slovenskej národnosti, aby boli uvedené národnostné skupiny rovnomerne rozložené medzi sídelnými jednotkami v meste. Index odlišnosti vykazuje zvýšenú hodnotu o 15,09% oproti roku 2001 (64,32%). Na porovnanie, index odlišnosti v roku 2011 vykazoval mieru rezidenčnej segregácie v meste Žilina u najviac zastúpenej národnostnej menšiny v meste (česká národnosť) hodnotu 18,65%. Druhý v poradí najvyšší index odlišnosti rómskej menšiny vykazuje mesto Ružomberok (66,47%), ktorý oproti roku 2001 vzrástol o 4,39%. Naopak najnižšie hodnoty sú v mestách Kysucké Nové Mesto (48,65%) a Dolný Kubín (51,13%). V oboch mestách bolo zaznamenané najvýraznejšie zníženie miery indexu oproti roku 2001 a to v o 35,11% (Kysucké Nové Mesto) a o 19,67% (Dolný Kubín), avšak v obidvoch mestách je index výrazne vyšší nad hranicou miernej segregácie (≤ 30%).

Tab. 3: Index odlišnosti (IDxy) vo vybraných  mestách ZA kraja

Mesto

Index odlišnosti (IDxy)

2001

2011

index

%

index

%

Čadca

0,428613

42,86

0,623145

62,31

Dolný Kubín

0,708033

70,80

0,511320

51,13

Kysucké N. Mesto

0,837608

83,76

0,486472

48,65

Liptovský Mikuláš

0,563452

56,35

0,569286

56,93

Martin

0,616932

61,69

0,543764

54,38

Ružomberok

0,620765

62,08

0,664706

66,47

Žilina

0,643214

64,32

0,794133

79,41

 

Priemerná hodnota indexu segregácie v Žilinskom kraji predstavovala v roku 2001 hodnotu 62,13% (medián 61,85%) a v roku 2011 58,58% (medián 56,78%), pričom ide o hodnoty blízke alebo prekračujúce hladinu veľmi vysokej miery segregácie. Index segregácie vykazuje obdobné hodnoty ako index odlišnosti, avšak jeho hodnoty predstavujú mieru segregácie resp. to, aké percentuálne zastúpenie občanov hlásiacich sa k rómskej národnosti musí byť predistribuované medzi celkovú populáciu mesta, aby ich rozmiestnenie bolo rovnomerné po celom území mesta v rámci všetkých sídelných jednotiek. Najvyššie hodnoty indexu boli zaznamenané v roku 2011 v mestách Žilina (79,4%), Ružomberok (65,29%).

Tab. 4: Index segregácie (ISx) vo vybraných  mestách ZA kraja

Mesto

Index segregácie (ISx)

2001

2011

index

%

index

%

Čadca

0,421189

42,12

0,616844

61,68

Dolný Kubín

0,701414

70,14

0,481601

48,16

Kysucké N. Mesto

0,833496

83,35

0,470863

47,09

Liptovský Mikuláš

0,520253

52,03

0,567814

56,78

Martin

0,612954

61,30

0,516718

51,67

Ružomberok

0,618485

61,85

0,652899

65,29

Žilina

0,641197

64,12

0,793952

79,40

Index izolácie vo vybraných mestách Žilinského kraja dosahoval v priemere nízke hodnoty a to v roku 2001 6,33% (medián 2,64%) a v roku 2011 9,94% (medián 1,04%). Výnimkou je mesto Žilina, v ktorom index dosiahol hodnotu 33,88%, čo udáva takmer 34% pravdepodobnosť, že obyvatelia hlásiaci sa k rómskej národnosti v roku 2011 boli odkázaní na kontakt a interakciu výhradne s občanmi deklarujúcimi rovnakú národnosť. Index výrazne vzrástol oproti roku 2001, kedy dosahoval zanedbateľnú hodnotu (2,64%). Druhá najvyššia miera indexu bola zistená u Rómov žijúcich v meste Liptovský Mikuláš, kde v roku 2011 bola u Rómov 27,42% pravdepodobnosť, že budú odkázaní iba na väzby a kontakt s príslušníkmi rovnakej etnickej skupiny (v roku 2001 to bolo 27,39%).

Tab. 5: Index izolácie (P*) vo vybraných  mestách ZA kraja

Mesto

Index izolácie (P*)

2001

2011

index

%

index

%

Čadca

0,020041

2,00

0,006699

0,67

Dolný Kubín

0,016158

1,62

0,005788

0,58

Kysucké N. Mesto

0,020001

2,00

0,010432

1,04

Liptovský Mikuláš

0,273882

27,39

0,274234

27,42

Martin

0,028023

2,80

0,004551

0,46

Ružomberok

0,058441

5,84

0,055223

5,52

Žilina

0,026353

2,64

0,338826

33,88

Záver

Problematika rezidenčnej segregácie Rómov v podmienkach slovenských miest patrí medzi jednu z najväčších výziev v súčasnosti. Značná časť úsilia nevyhnutného k zmene súčasnej situácie si vyžaduje zmenu prístupu tak na úrovni štátnej bytovej politiky, ako aj na úrovni miestnej samosprávy. Zvýšenú pozornosť je potrebné venovať podpore inkluzívnych nástrojov ako sú napr.: mikropôžičky, regulované nájomné, vybudovanie prijateľnej sociálnej infraštruktúry, aplikácia prestupného a inkluzívneho bývania. Finančné zdroje je nutné smerovať nielen do desegregácie vidieckych slumov (rómskych osád), ale aj do mestských koncentrácií vykazujúcich zvýšenú alebo vysokú mieru rezidenčnej segregácie.

Žiaľ, v súčasnosti prebiehajúca výstavba sociálneho bývania nižšieho štandardu nerieši problematiku rezidenčnej segregácie, skôr naopak. V podstate ide iba o zmenu bytu bez zásadnej zmeny „suseda“. Na riešenie kľúčových otázok ako zamestnanosť, dostupnosť služieb ostali obyvatelia týchto, ešte stále rezidenčne segregovaných území, sami. Rezidenčne segregované domácnosti trpia dlhodobou nezamestnanosťou, pričom nedisponujú príjmami prostredníctvom, ktorých je možné si zabezpečiť trvalé bývanie (ohrozené najmä neplatičstvom) alebo výrazné investovanie do kvality bývania. Výška ich príjmov v mnohých prípadoch znižuje možnosť získať bývanie mimo segregovaného územia takmer na nulu.

Obce a  mestá prostredníctvom prijímaných strategických dokumentov ako sú Územné plány miest a obcí, Komunitné plány sociálnych služieb alebo Programy hospodárskeho a sociálneho rozvoja majú možnosť komplexne plánovať, koordinovať a eliminovať rozširovanie rezidenčne segregovaných území a tým negovať ich dopady na obyvateľov.

Zoznam bibliografických odkazov

[1]   BLACKBURN, M. R. 2009. Measuring Occupational Segregation and its Dimensions of Inequality and Difference. [online]. [2014-01-15]. Dostupné na internete: http://www.sociology.cam.ac.uk/srg/workingpapers/CS12MeasuringSegregationpdf

[2]   BURJANEK, A. Segregace. In Sociologický časopis. Praha: Sociologický ústav AV ČR. ISSN 0038-0288. 1997, roč. 33, č. 4, s. 423-443

[3]   Echenique, F. – FRYER, G. R. 2006. A measure of segregation based on social interactions In Journal of Economics. New York: Springer Science. ISSN 1617-7134, 2007, s. 441-485

[4]   Hurle, J. – Mušinka, A. – Škobla, D. 2014. Atlas rómskych komunít 2014. Bratislava: UNDP, 2014

[5]   Juhaščíková, I. – Škápik, P. – Štukovská, Z. 2012. Základné údaje zo sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011. Bratislava: ŠÚ SR, 2011. 92 s. ISBN 978-80-8121-206-2

[6]   Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR. 2012. Správa o plnení zámerov Koncepcie štátnej bytovej politiky do roku 2015. Bratislava: MDVRR, 2012. 39 s. Bez ISBN

[7]   Prvé výsledky Atlasu rómskych komunít 2013. [online]. [2014-01-13]. Dostupné na internete: http://www.minv.sk/?atlas_2013

[8]   SAIJEVA, H. 2011. Segregation and Employment in Swedish Regions. Jönköping: Jönköping University, 2011. 42 s. Bez ISBN

[9]   SÝKORA, L. – TEMELOVÁ, J. 2005. Prevence prostorové segregace. Praha: Univerzita Karlova v Prahe, 2005. 119 s. Bez ISBN

[10] TOUŠEK, L. 2007. Sociální vyloučení a prostorová segregace. [online]. [2014-01-12]. Dostupné na internete: http://www.caat.cz/publikace/44-prehledove-studie/143-socialni-vyloueni-a-prostorova-segregace.

*Príspevok bol prezentovaný v rámci vedecko-odbornej konferencie „Rodina – výzva pre sociálnu politiku a pomáhajúce profesie“ konanej dňa 21.03.2014 na pôde Vysokej  školy zdravotníctva a  sociálnej práce sv. Alžbety, n.o. v Žiline.

Autor:

PhDr. Mgr. Martin Brňak pracuje v Mestskom úrade v Žiline v odbore sociálnom, zdravotnom, bytovom, zároveň prednáša na VŠ sv. Alžbety Žilina II. problematiku terénnej sociálnej práce a sociálneho vylúčenia. Aktívne sa zaoberá problematikou sociálneho vylúčenia, segregácie a chudoby. Mestský úrad Žilina, Námestie obetí komunizmu 1011 31 Žilina, martinbrnak@gmail.com.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *