Sociálna intolerancia

V prvom rade je potrebné, aby sme si ozrejmili pojem intolerancie ako takej. Intolerancia je určitá forma vybočenia zo štandardov, zvykov a obyčajov. Môže ísť o prejavy neznášanlivosti, netolerancie až nadradenosti. Intolerantný človek  nie je schopný dobre sa znášať s ľuďmi a nerešpektuje názory iných. Za intolerantný vzťah môžeme označiť aj také konanie, ktoré vyjadruje útočnú alebo obrannú agresivitu. Intoleranciou môžeme označiť aj negatívne postoje k odlišným kultúram, spoločenským a politickým  názorom a vo väčšine sa vzťahuje na nerešpektovanie inakosti. Intolerancia inakosti je častým problémom  multikultúrnej spoločnosti, ktorá kvôli svojej kultúrno-spoločenskej mnohorakosti je vystavená mnohým jej podobám a prejavom. Intoleranciu inakosti delíme na názornú demonštratívnu a na skrytú latentnú. Pri demonštratívnej intolerancii sa ľudia otvorene hlásia k neznášanlivosti voči nositeľom inakosti formou slovných alebo fyzických útokov, verejným urážaním, prenasledovaním ba až fyzickou likvidáciou odlišných minorít. Latentná intolerancia sa navonok nezverejňuje, je však rovnako nebezpečná. Medzi prejavy intolerancie inakosti patria: extrémny etnocentrizmus ústiaci do nacionalizmu, rasizmus, náboženský fundamentalizmus, šovinizmus a xenofóbia.

V dnešnej modernej dobe, vo svete globalizácie má problém tolerancie a intolerancie veľký význam, pretože dochádza k stretávaniu rôznych kultúr a rôznych tradícií. Stále sa stavajú bariéry, ktoré rozdeľujú ľudí rovnakého kontinentu, ľudí tej istej krajiny alebo osoby z toho istého mesta či obce. Prekonávaním prekážok  je potrebné začať v srdci človeka, ono je prvým miestom na prijatie ostatných ľudí. Kým neotvoríme naše srdcia, nebude ľahké dospieť k inkluzívnej spoločnosti. Spoločnými silami ľudí dobrej vôle je potrebné vytvárať také sociálne prostredie, v ktorom budú môcť žiť spolu rôzne kultúry a spoločenstvá. Zmeniť spoločnosť môžeme občianskou edukáciu širokých más v inštitúciách ale aj mimo nich. Výchovou k tolerancii inakosti a multikultúrnou výchovou môžeme vyformovať zdravú spoločnosť. Vzdelaný, empatický a tolerantný človek je schopný existovať s príslušníkmi iných kultúr a spoločenstiev. Vzdelávanie sa môže realizovať už na úrovni rodiny, aj na úrovni celej spoločnosti – t. j. v materských, základných, stredných školách i v médiách.

2 myšlienky na “Sociálna intolerancia

  1. Peter Kulifaj

    Vďaka za článok. Ešte by som sa rád spýtal, ako vnímate (v tomto kontexte, ako ste ho popísali) úlohu sociálnej práce, resp. sociálnych pracovníkov. Aký výrazný odstup (nadhľad) si máme zachovávať k najmä k tým citlivejším témam, ako napr. registrované partnerstvá či otázka vierovyznania.

    Pri cieľovej skupine mládeže je celkom obvyklé, že tieto otázky otvoria a tak by ma zaujímalo, ako to rôzni pracovníci a pracovníčky v praxi riešia…

    1. Stanislav Vospálek Autor príspevku

      Na začiatku sa ospravedlňujem za oneskorenú odpoveď na komentár.

      Podľa môjho názoru sociálna práca ako profesia v súčasnej modernej dobe veľmi rýchlo reaguje a reflektuje dianie v spoločnosti. Je mladou, dynamicky sa rozvíjajúcou disciplínou a snaží sa pružne reagovať na aktuálne potreby svojich klientov. Tým je účinnejšia a môže ponúknuť preventívne opatrenia a systematickú pomoc pri riešení negatívnych dopadov sociálnych udalostí.

      Spoločnosť na Slovensku nie je veľmi naklonená partnerstvu osôb rovnakého pohlavia na základe vplyvu katolíckej cirkvi. Slovenské zákony neumožňujú vznik registrovaných partnerstiev, ale existujú zákony zakazujúce diskrimináciu homosexuálov v prístupe k službám, či prijímaní do zamestnania.

      Sociálny pracovník rešpektuje etické hodnoty a princípy pre profesiu sociálnej práce na základe Etického kódexu sociálnych pracovníkov (ľudskú dôstojnosť, humánnosť, spravodlivosť, empatiu…). Nesmie sa podieľať na akejkoľvek diskriminácii na základe rasy, pohlavia, sexuálnej orientácie, náboženského vyznania… Takýto pracovník má svoj individuálny názor na tieto citlivé témy, o ktorých pred klientom nerozpráva. Ku klientovi sa správa citlivo a opatrne, t. j. rešpektuje jeho ľudskú dôstojnosť na základe všeobecných ľudských práv. Najzákladnejšou úlohou sociálneho pracovníka je slúžiť a pomáhať klientovi s oddanosťou, lojalitou… a bez rozdielu, či klientmi sú homosexuálne páry, alebo či ide o klientov s rôznym vierovyznaním – kresťanov, židov, scientológov, či budhistov… Vždy ide o dobro klienta zo strany sociálneho pracovníka alebo pracovníčky.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *