Status opatrovateľa v Slovenskej republike

Dlhodobá starostlivosť o svojich príbuzných je v podmienkach SR veľmi náročná. Starostlivosť zahŕňa plnenie špecifických potrieb a služieb ktoré veľakrát nie je možné zabezpečiť v súlade so svojim súkromným, či pracovným životom. Má dopad na chod celej rodiny, ktorý môže byť psychický, alebo aj ekonomický – pokles životnej úrovne. Využitie opatrovateľskej starostlivosti môže zmierniť tento stres.

Starostlivosť o ľudí odkázaných na pomoc inej osoby kladie dôraz na ich biologické, psychologické, sociálne a spirituálne potreby. Profesionálny opatrovateľ musí pri starostlivosti o seniorov dbať na kvalitu ich života a pomáhať im ostať čo najviac nezávislými. Miera nezávislosti je priamo úmerná spokojnosti klienta s kvalitou poskytovania opatrovateľskej starostlivosti.

Prievidza44

Profesionalita a kvalita poskytovania opatrovateľskej služby je riešená Zákonom č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách, kde sú stanovené kvalifikačné predpoklady pre výkon práce opatrovateľa:

 Opatrovateľ podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá

  1. a) má vyššie odborné vzdelanie získané v odbore vzdelávania so zameraním na opatrovanie alebo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti,
  2. b) má úplné stredné odborné vzdelanie získané v odbore vzdelávania so zameraním na opatrovanie alebo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti,
  3. c) má stredné odborné vzdelanie získané v odbore vzdelávania so zameraním na opatrovanie alebo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti,
  4. d) má nižšie stredné odborné vzdelanie získané v odbore vzdelávania so zameraním na opatrovanie alebo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, alebo
  5. e) absolvovala akreditovaný kurz opatrovania najmenej v rozsahu 220 hodín.

 

Opatrovateľstvo je pomáhajúca profesia, preto má zvláštne nároky, nejde len o kvalifikačné predpoklady, ale predovšetkým o ľudský prístup. Pri obsadzovaní pracovnej pozície opatrovateľa predovšetkým treba brať do úvahy jeho osobnostné predpoklady.

Pre opatrovateľa je jeho klient človekom ku ktorému má individuálny prístup. Tento prístup volí podľa toho, akou osobnosťou je klient, aký má zdravotný hendikep a nakoľko je schopný komunikovať. Opatrovateľ je dostatočne flexibilný aby zvládal rôzne situácie, ktoré sa v domácnosti môžu stať. Ako profesionál je odkázaný predovšetkým sám na seba a svoje schopnosti.

Pre klienta je opatrovateľ:

–          Poskytovateľ: jeho prostredníctvom sa zabezpečujú klientovi úkony opatrovateľskej služby: nevyhnutné životné úkony, úkony starostlivosti o domácnosť, základné sociálne aktivity a dohľad

–          Spoločník: opatrovateľ tým, že pravidelne poskytuje klientovi svoje služby stáva sa zároveň jeho spoločníkom, dbá na kontakt so spoločenským prostredím klienta, aktivizuje ho k činnosti

–          Psychológ: je poslucháčom, klient má priestor na vyjadrenie svojich pocitov, myšlienok, či spomienok

–          Terapeut: dbá na správne užívanie liekov, sleduje klientov zdravotný stav, pomáha mu pri rehabilitácii a mobilite, polohuje klienta, ošetruje jeho rany

–          Člen rodiny: klient si vytvorí k opatrovateľovi puto, tým že navzájom komunikujú a v ich vzťahu sú vzájomné sympatie.

Pri poskytovaní opatrovateľskej služby sa klienti stretávajú s rôznymi povahami ľudí, ich zvykmi, rebríčkami životných hodnôt, ktorým sa prispôsobujú. Kvalita poskytovania opatrovateľskej služby je závisí od spokojnosti klienta, udržiavaní, či zlepšení jeho zdravotného stavu a celkovej pohody. Klient je poučený o tom, aké úkony sa mu budú poskytovať a aký bude spôsob ich vykonávania na základe zmluvy a tak si službu, ktorá sa mu poskytuje zároveň sám kontroluje.

prievidza66

Opatrovateľ býva kontrolovaný aj rodinnými príslušníkmi, ktorí sa podieľajú na vybavovaní služby z rôznych dôvodov, nakoľko klienti bývajú dezorientovaní, či imobilní a neboli by schopní si vybavovať úradné záležitosti. V mnohých prípadoch treba zosúladiť požiadavky klienta a požiadavky jeho rodinných príslušníkov tak, aby bola služba poskytovaná efektívne a klientovi komplexne zabezpečené jeho potreby. Niekedy sa aj rodinní príslušníci stavajú do nadriadenej pozície nad opatrovateľa a požadujú od neho aby plnil ich pokyny týkajúce sa starostlivosti o klienta, či domácnosti klienta.

Zo strany poskytovateľa je opatrovateľ kontrolovaný terénnou činnosťou ako vykonáva svoju prácu, či sú úkony poskytované v súlade so zmluvou a tiež sa sleduje spokojnosť klienta. Osobný kontakt s klientom počas terénnej činnosti je veľmi dôležitý. Komunikácia prebieha tak, aby klient vedel, čo sa sleduje, aby mal možnosť vyjadriť svoju spokojnosť, či nespokojnosť, prípadne dohodnúť sa inom rozsahu, či úkonoch poskytovanej služby tak, aby mu bola poskytovaná na mieru.

Nie každý klient vníma opatrovateľa ako svojho partnera. Viac sa stretávam v praxi s tým, že opatrovateľ v domácnosti je postavený do pozície, kde sa podriaďuje klientovi. Z terénnej činnosti a z praxe sa ukazuje že väčšia polovica klientov nevníma opatrovateľa ako partnera, paradoxne práve preto, že klientovi pomáha. Zmluvou sú dohodnuté úkony, ktoré sa klientovi vykonávajú, ale v praxi klienti požadujú aj úkony nad dohodnutý rámec. Opatrovateľ je postavený pred dilemu, nakoľko má pred sebou človeka, ktorý je odkázaný na jeho pomoc. Stále má možnosť voľby, no uvedomuje si, že klient, ak nebude uspokojený sa môže na opatrovateľa sťažovať. Preto dobrovoľne vykonáva drobné službičky, alebo zabezpečuje aj úkony, ktoré nie sú zmluvne dohodnuté.

prievidza55

Tým, že za poskytovanie služby si klienti platia, majú skreslený názor, že opatrovatelia im musia slúžiť. Stretávam sa s názormi, že opatrovateľka je len iný názov pre upratovačku, či slúžku.

Každoročne stúpa počet občanov, ktorí sú odkázaní na pomoc inej osoby. Populácia starne a procesom deinštitucionalizácie sa opatrovateľská služba stáva východiskom pre ľudí, ktorí prestávajú byť sebestační. Zabezpečiť profesionálneho opatrovateľa k seniorom je stále ťažšie, nakoľko odchádzajú pracovať do zahraničia a o uplatnení sa na Slovensku vôbec neuvažujú. Hlavným dôvodom nezáujmu o túto profesiu je nízke platové ohodnotenie, ktoré sa pohybuje aj na úrovni minimálnej mzdy. Cena za lepší príjem je odlúčenie od rodiny, ak je to matka, veľakrát od detí, ktoré ju doma potrebujú.

Kto je vlastne opatrovateľ? Status opatrovateľa je u nás na úrovni statusu pomocných prác. Patrí medzi povolania s najnižším platovým ohodnotením, napriek všeobecne vysokému morálnemu hodnoteniu spoločnosti.  S neustále starnúcou populáciou vo všetkých vyspelých krajinách sa stáva rola profesionálneho opatrovateľa stále viac uznávanou a hodnotenou, čo v SR neplatí. Finančné podhodnotenie tejto profesie Slovenská vláda bohužiaľ nikdy neriešila, napriek tomu, že sú zákonom stanovené kvalifikačné predpoklady.

V konečnom dôsledku zostáva už iba na poskytovateľovi opatrovateľskej služby, aby vedel prácu opatrovateľa ohodnotiť, pokým nie finančne, tak aspoň morálne a udržiaval spoločenský status opatrovateľa ako partnera pre klienta.

Foto: mesto Prievidza

Autorka:

Michaela Bevelagua, viac ako 10 rokov zamestnaná na mestskom úrade v Prievidzi, zhruba 8 rokov ako referentka pre opatrovateľskú službu, predtým ako opatrovateľka. V rámci opatrovateľskej služby sa zabezpečuje pomoc odkázaným klientom v meste Prievidza. Pri svojej práci využíva skúsenosti z terénnej činnosti. Motivuje ju  každý spokojný klient a každá opatrovateľka, ktorá svoju prácu vykonáva s láskou.

e-mail: michaela.bevelagua@prievidza.sk

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.