Terénna sociálna práca – ako ďalej?

Aktuálny model financovania terénnej sociálnej práce je úzko previazaný so zdrojmi, ktoré našej republike poskytuje Európska únia prostredníctvom Európskych štrukturálnych fondov. Jedným z hlavných cieľov súčasného národného projektu Terénna sociálna práca v obciach I (NP TSP I) v tejto oblasti, je snaha identifikovať najvhodnejší model fungovania terénnej sociálnej práce po ukončení jej financovania zo zdrojov Európskej únie. Na tento účel je v rámci projektu zriadená expertná skupina, ktorej činnosť povedie k identifikácii najvhodnejšieho modelu fungovania terénnej sociálnej práce  v ďalších rokoch a  ktorá pripraví štúdiu realizovateľnosti tohto modelu. Identifikovaný model by mal byť v rokoch 2019 – 2022 testovaný v praxi formou pokračovania NP TSP I.

Základným cieľom terénnej sociálnej práce je sprístupniť občanom žijúcich v rôznych sociálnych podmienkach existujúce spoločenské zdroje, umožniť im participáciu na rozhodovacích procesoch a podporiť možnosť žiť kvalitný, dôstojný život. Ide o dlhodobú prácu, aby človek získal zručnosti, ktoré mu pomôžu žiť nezávisle od pomoci zvonku a vedel samostatne riešiť problémy, na ktoré každý z nás vo svojom živote naráža.

Terénna sociálna práca je na Slovensku dlhodobo podporovaná prostredníctvom financovania z európskych štrukturálnych fondov, najmä z Európskeho sociálneho fondu. Obdobie tejto podpory sa však kráti. V národnom projekte NP TSP I  hľadáme preto možnosti a spôsoby systematického ukotvenia terénnej sociálnej práce zo zdrojov v rámci Slovenskej republiky. Nové podnety prenastavenia systému financovania a výkonu terénnej sociálnej práce sme hľadali u našich najbližších susedov – v Čechách, kde rovnako zápasili s problémom nedostatku finančných prostriedkov na podporu práce so sociálne vylúčenými komunitami, ako aj s obmedzeným financovaním tejto oblasti (financovanie na dobu trvania projektu, resp. poskytovania zdrojov z určitého programu).

Podľa českej novely Zákona o sociálnych službách 108/2006 Zbierky zahŕňajú sociálne služby v Českej republike tieto tri oblasti:

  1. a)  sociálne poradenstvo,
  2. b)  služby sociálnej starostlivosti a
  3. c)  služby sociálnej prevencie.

 

Strednodobý plán rozvoja sociálnych služieb a financovanie

V súčasnosti je terénna sociálna práca v Českej republike hradená zo štátneho rozpočtu a realizovaná za pomoci krajských úradov, ktoré musia strategicky plánovať sociálne služby prostredníctvom tvorby Strednodobých plánov rozvoja sociálnych služieb. Štruktúru a podmienky pre spracovanie určuje  Vyhláška 505/2006 MPSV ČR, ktorou sa špecifikujú niektoré ustanovenia Zákona o sociálnych službách. Ide o zmapovanie a  porovnanie poskytovaných sociálnych služieb na danom území a skutočných potrieb obyvateľov. Na základe týchto údajov kraj deklaruje svoje potreby, podľa ktorých sa zohľadňuje aj výška finančných prostriedkov v rozpočtoch jednotlivých krajov. Z dotácii MPSV ČR ide ročne cca 10 mil. EUR na sociálne služby prostredníctvom žiadostí jednotlivých krajov.

Český Zákon o sociálnych službách eviduje 33 druhov sociálnych služieb a služieb prevencie. Výhodou je, že systém nastavenia sociálnych služieb na lokálnej úrovni viac zodpovedá skutočným potrebám a zároveň reaguje aj na miestne odlišnosti, čím sa podporuje efektívne využívanie financií.

Organizácie, ktoré sa uchádzajú o finančné prostriedky sú zahrnuté v Strednodobom pláne rozvoja sociálnych služieb jednotlivých krajov a musia byť akreditovanými subjektmi na niektoré z vyššie spomínaných troch oblastí sociálnych služieb.

praha1

Katarína Dosoudilová, metodička sociálnych služieb v organizácii Člověk v tísni približuje: „Kraj zvykne prostredníctvom tohto systému podporiť polovicu z požadovaných pozícii (napr. 3 zo 6). Na zvyšok si žiadame financie z iných zdrojov, napr. z Európskeho sociálneho fondu.“  Zaujímavý až inšpiratívny je počet rodín, ktorým sa jeden terénny sociálny pracovník v organizácii Člověk v tísni venuje. Ten je momentálne určený na maximum 10 rodín. Charakter terénnej sociálnej práce je tak úplne iný a posúva sa ďaleko od krízovej intervencie.

Nevýhodou takéhoto typu financovania je, že organizácie môžu robiť úkony uvedené vo Vyhláške, na ktoré majú akreditáciu i keď by išlo o jednorazovú pomoc a podmienkou je minimálne 40 hodín práce s jedným človekom. Ak nie je potrebná intervencia až v takom rozsahu, spôsobuje to komplikácie vo financovaní. Zákon je málo pružný pre potreby človeka a požiadavky kladené na terénnu prácu, t.j. organizácie mnohé potrebné intervencie nemajú pokryté financiami. Absentuje financovanie fakultatívnych výkonov, preto tieto služby sa neziskové organizácie snažia hradiť z iných zdrojov, rovnako ako vzdelávanie svojich zamestnancov.

MPSV ČR podporuje v zmysle zákona terénne programy, programy orientované na deti a rodiny a špecializované poradenstvo (napr. dlhové, kariérne či individuálne poradenstvo). V kombinácii so Strednodobým plánom rozvoja sociálnych služieb jednotlivých krajov je to z hľadiska výkonu terénnej sociálnej práce dosť limitujúce a určuje, ktorým typom intervencií sa majú terénni sociálni pracovníci v nasledujúcom roku venovať.

Kontrola výkonu sociálnych služieb

MPSV ČR má vo svojej pôsobnosti podľa § 98 odst. 1 zákona č. 108/2006 Sb., o sociálnych službách  Inšpekciu poskytovania sociálnych služieb. Cieľom je, aby sa inšpekcie stali nezávislým kontrolným prostriedkom a aby odstránili fakt, že kraj ako poskytovateľ sociálnych služieb bol v minulosti zároveň svojim kontrolórom.

Ako povedal riaditeľ pobočky  organizácie Člověk-a v tísni v Prahe Václav Kučera „Všetko je o ľuďoch. Ako úradníci vnímajú terénnu sociálnu prácu, tak služby rastú alebo v danom kraji upadajú. My robíme aj intervencie, ktoré nemáme podľa zákona o sociálnych službách akreditované, resp. nie sú vo Vyhláške uvedené. Nenecháme človeka bez pomoci len preto, že zákon na to nemyslel, ako sa to občas stane v iných typoch organizácií. To je výhoda našej neziskovej organizácie. Robia u nás vysoko motivovaní ľudia.“

Legislatíva ovplyvňuje aj charakter a smerovanie poskytovanej terénnej sociálnej práce. Je definovaná potrebami v sociálnej oblasti na príslušný rok komisiou na kraji a neziskovky  sú tak nútené rozmýšľať úplne inak a prispôsobovať sa predovšetkým strategickým dokumentom.

Dôležité je najmä zabezpečené viaczdrojové financovanie terénnej sociálnej práce: štát, dotácie z EÚ, rôzne granty a fondy, obec/mesto. „Ide  hlavne o dlhodobosť, a to bez ohľadu na to, kto poskytne zdroje,“ dopĺňa Kučera.

Skúsenosti z Českej republiky môžu byť inšpiratívne aj pre ďalší vývoj terénnej sociálnej práce na Slovensku, keďže jej financovanie a realizácia prostredníctvom vyšších územných celkov podobne ako v Česku sa aktuálne javí ako jedna z relevantných alternatív.

 

Spracovala: Soňa Holíková

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *