Vzdelanie ako jeden z vplyvov na kvalitu sociálnej práce

Anotácia: v príspevku sa zamýšľame nad možnosťami dosahovania vyššej kvality sociálnej práce cestou zvyšovania kvality vzdelávania

Kľúčové slová: sociálna práca, vzdelávanie, vplyv na kvalitu

Úvod

Sociálna práca ako pomáhajúca disciplína zasahuje do životov zraniteľných osôb, rodín a komunít v kríze. Profesionálni sociálni pracovníci a pracovníčky stoja v jadre konfliktov a protikladných vplyvov. Rozpor je vnímaný odborníkmi aj medzi teóriou a praxou sociálnej práce. Zabezpečiť zodpovedajúce vzdelanie sociálnych pracovníkov a pracovníčok tak, aby zvládli profesiu nielen na základe osobnostných predpokladov, ale aj pomocou potrebných vedomostí, zručností a praxe je prioritou v oblasti dosahovania kvality výkonu.

Historické vplyvy

Zabezpečenie potrebných začalo v minulosti tzv. „drobnými skutkami“ bez vzdelania a reflexie dopadov. Pokračovalo odporučeniami až povinnými záväznými pravidlami spojenými s komplexným systémovým usporiadaním (Tokárová, 2003). Historicky rozoznávame korene pomoci v rodovej solidarite, neskôr v hodnotách a činoch kresťanstva, v stredovekej filantropii, solidarite a podpornej činnosti spolkov a zakladaní cechov. Počiatky životného poistenia vidí Tokárová (2003) v prijatí zákona kráľovnej Alžbety – Poor Law, ktorým bola zavedená kategorizácia práceneschopných a práceschopných chudobných, ku ktorým sa pristupovalo odlišným spôsobom. Korporatívna sociálna ochrana spočívajúca v štátom tvorených štruktúrach, na ktoré svojou prácou prispieva občan alebo jeho zamestnávateľ, kde občan získa právo na dávky vznikla v Nemecku v 16. storočí v baníctve (Tokárová, 2003). S prvým sociálnym poistením sa stretáme vo Francúzsku za vlády Ľudovíta XIV v oblasti námorníctva. Štátny paternalizmus Tokárová (2003) rozoznáva v Uhorsku (uzákonenie 6 ročnej povinnej školskej dochádzky) ako i počas sovietskeho socializmu, kde štát prevzal celé povinné sociálne zabezpečenie, riadil ho centralisticky a financoval zo štátneho rozpočtu. Štátny paternalizmus v uvedenej podobe sa po 2. svetovej vojne začal prejavovať i na našom území. Sociálny štát, ktorého rozkvet umiestňuje Keller (2006) do obdobia tridsiatich rokov po 2. svetovej vojne, zakladá právo občana na takú mieru bezpečia a istoty ako zaručuje majetok ľudom ktorí ho vlastnia. Počiatky vzdelávania v sociálnej práci Levická (2003) zaraďuje do obdobia na prelome 19. a 20. storočia. Za prvú školu sociálnej práce na území Čiech považuje jednoročnú Ženskú vyššiu školu pre sociálnu starostlivosť (Ženská vyšší škola pro sociální péči) otvorenú roku 1917. Po vzniku ČSR vznikla v Ústave M. R. Štefánika prvá škola zameraná na vzdelávanie sociálnych pracovníčok na Slovensku roku 1926. Bola to Dvojročná škola pre sociálno-zdravotnú starostlivosť, kam boli prijímané minimálne 18 ročné absolventky dvojročnej rodinnej školy. Roku 1927 bola otvorená škola v Brne. Rozvoj školstva v sociálnej práci pokračoval založením Vysokej školy politickej a sociálnej s vysunutým oddelením v Brne. V päťdesiatych rokoch minulého storočia bolo vysokoškolské vzdelávanie sociálnych pracovníkov zrušené. Počas socialistického Československa bolo možné študovať sociálnu prácu v dvojročnom nadstavbovom štúdiu (podrobnejšie pozri: Levická, 2003).

Súčasné vplyvy

Novodobá história vzdelávania v sociálnej práci po roku 1989 začala roku 1991 zahájením činnosti prvej katedry sociálnej práce v Slovenskej republike na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského. Pracovníci katedry vytvorili koncepciu prípravy budúcich sociálnych pracovníkov v spolupráci so vzdelávateľmi z krajín s tradíciou v sociálnej práci. Model, z ktorého vychádzali pri odbornej príprave sociálnych pracovníkov zohľadňoval rôzne situácie v priebehu života, súvisiace jednak s vekom a vývinovými štádiami, ale aj s vplyvmi okolia a politickým kontextom (Pružinská a Vitálošová, 2005). V deväťdesiatych rokoch minulého storočia zaznamenávame v sociálnej práci tendencie zvyšovať kredit sociálnej práce vyššou odbornosťou, profesionalizáciou. Proces profesionalizácie sociálnej práce člení Žilová (2005) in Brnula a Slobodová (2011) na vzdelávanie v školskom systéme a ďalšie vzdelávanie. Na profesionalizáciu sociálnej práce malo vplyv viacero faktorov. Bol to prenos poznatkov a zručností zo zahraničia cez vzdelávacie projekty pre tretí sektor, vznik nových potrieb sociálnej práce v domácom prostredí, združovanie sociálnych pracovníkov do profesijnej organizácie začlenenej do Medzinárodnej organizácie sociálnych pracovníkov (IFSW), vplyv sociálnej politiky štátu a vplyv EÚ.

S nárastom dopytu spoločnosti po profesijne zdatných sociálnych pracovníkoch a s uvoľnením pravidiel vzniku vysokých škôl dochádza na prelome storočí k enormnému nárastu počtu študentov sociálnej práce. Bolo sprevádzané vznikom ďalších katedier a fakúlt sociálnej práce a sociálnych štúdií na Slovensku na vysokých školách a univerzitách. Množstvo sociálnych pracovníkov s vysokoškolským diplomom a odlišnosti v kvalite vzdelávania v tejto oblasti devalvuje profesiu. Dokladom sú jednak počty sociálnych pracovníkov hľadajúcich zamestnanie cez portál Profesia.sk, zároveň inzerenti hľadajúci pracovníkov pre svoju spoločnosť s poznámkou: „nie so vzdelaním v sociálnej práci“. Podľa Ondrejkoviča (2011) niektoré katedry sociálnej práce vykonávajú až záškodnícku činnosť tým, že rozdávajú akademické tituly bez náležitého vzdelania. Systémové zmeny v tejto oblasti čakajú na Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky  aj na profesijné organizácie, ktorým kvalita profesie má byť nadradená nad osobné záujmy.

V akademickej obci sa súčasne viedli diskusie o charaktere sociálnej práce. Brnula s Čavojskou (2011) upozorňujú na vývoj v zmysle zaradenia sociálnej práce medzi vedné odbory. Najskôr medzi pedagogické vedy ako multidisciplinárny vedný odbor, následne medzi sociálne vedy. Konštatujú následný posun vo vnímaní z multidisciplinárneho vedného odboru koncom deväťdesiatych rokov minulého storočia k interdisciplinárnemu vednému odboru začiatkom 21. storočia (Brnula, Čavojská, 2011).

Z uvedeného rozoznávame mnohé vplyvy na kvalitu sociálnej práce. Ak ostaneme iba pri vysokoškolskom vzdelávaní, i toto sa vyvíja. V súčasnosti je dosiahnuteľné bakalárske vzdelanie smerujúce ku kvalitnému výkonu sociálnej práce, magisterský stupeň vzdelania smerujúci k vedeniu sociálnych inštitúcií a porozumeniu makrosociálnych procesov a vplyvov a doktorandské štúdium smerujúce k výchove výskumných pracovníkov v oblasti sociálnej práce.

Štúdium sa  opiera o tri piliere, vedomosti z kľúčových odborov (sociológia, právo, psychológia, metódy sociálnej práce, metódy výskumu a iné). Druhým pilierom sú nadobudnuté zručnosti počas výcvikov sociálnych zručností a tretím sú skúsenosti z praktickej výučby na praxových pracoviskách. Dôležitosť kvalitnej praxe počas štúdia si uvedomujú autori viacerých príspevkov odborných konferencií v Slovenskej republike i v Čechách (Vaska 2007, Vaska 2009, Almášiová a Gejdošová 2009, Mužíková 2009, Maroon a Matoušek a Pazlarová 2007, Navrátil a Šišláková 2007).

Pri zostavovaní študijných obsahov pre nové akreditácie je kľúčovou otázkou čo potrebuje sociálny pracovník vedieť, čomu potrebuje rozumieť a aké zručnosti musí mať. Súhrnne sa pýtame, ktoré profesijné kompetencie musí mať začínajúci sociálny pracovník, pracovníčka, a ktoré môže rozvíjať celoživotne v ďalšom vzdelávaní. Do odpovede na tieto otázky zasahujú nielen akademickí pracovníci, ale aj profesijné organizácie vzdelávateľov v sociálnej práci a profesijné organizácie sociálnych pracovníkov silou, ktorú v tom ktorom období majú.

Záver

Na kvalitu sociálnej práce má vplyv ako politicko-hospodárska situácia krajiny, tak i spolupráca sociálnych pracovníkov so vzdelávateľmi v sociálnej práci. Vzdelávatelia samotní môžu prispieť ku kvalitnému vzdelaniu starostlivým výberom uchádzačov o štúdium, primeraným počtom študentov na kapacitu školy a jedného učiteľa, zvyšovaním vedomostí učiteľov a skvalitnením metód vzdelávania, jasnými minimálnymi štandardami vedomostí a zručností študentov, ktoré budú preverované aj nezávislými odborníkmi. Ak chceme zvyšovať kvalitu výkonu práce sociálnych pracovníkov je určite potrebné trvať na zvyšovaní kvality ich vzdelania. Aby zo škôl vychádzali sociálni pracovníci so štandardizovanými kompetenciami, o ktoré sa zamestnávatelia pri tútorstve môžu oprieť.

Literatúra:

BRNULA, P. a ČAVOJSKÁ, K.: Výskum v sociálnej práci alebo hra na „ vedca a pokusné myšky“? In: ONDRUŠKOVÁ, E. a KOSCUROVÁ, Z. (eds.): Realita a vízia sociálnej práce. Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie. Bratislava: Univerzita Komenského Bratislava. 2011. ISBN978-80-223-3075-6

HAMBÁLEK, V.: Koučing a supervízia, podobnosti a rozdiely. In: NAVRÁTIL, P. a ŠIŠLÁKOVÁ, M. (eds.): Praktické vzdělávání v sociální práci. Edice pro praxi a supervizi v sociáloní práci. Svazek 1. Brno: Centrum praktických studií. 2007. ISBN: 978-80-7399-343-6

LEVICKÁ, J.: Odborné vzdelávanie sociálnych pracovníkov. In: TOKÁROVÁ, A. a kol.: Sociálna práca. Kapitoly z dejín, teórie a metodiky sociálnej práce. Prešov: Akcent. 2003. ISBN:80-968367-5-7

MAROON, I., a MATOUŠEK, O., a PAZLAROVÁ, H.: Vzdělávání studentú sociální práce v terénu. Model supervize. Praha: Univerzita Karlova v Praze. 2007. ISBN 978-80-246-1307-9

NAVRÁTIL, P.  a ŠIŠLÁKOVÁ, M. (eds.): Praktické vzdělávání v sociální práci. Brno: Centrum praktických studií Fakulty sociálních studií MU, 2007. ISBN 978-80-7399-343-6

NAVRÁTILOVÁ, J.: Teorie a praxe ve vzdělávání sociálních pracovníkú. In: NAVRÁTIL, P. a ŠIŠLÁKOVÁ, M. (eds.): Praktické vzdělávání v sociální práci. Edice pro praxi a supervizi v sociáloní práci. Svazek 1. Brno: Centrum praktických studií, 2007. ISBN: 978-80-7399-343-6

ONDREJKOVIČ, P.: Sociálna práca ako akademická disciplína a jej budúcnosť. In: ONDRUŠKOVÁ, E. a KOSCUROVÁ, Z. (eds.): Realita a vízia sociálnej práce. Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie. Bratislava: Univerzita Komenského Bratislava. 2011. ISBN978-80-223-3075-6

PRUŽINSKÁ, J. a VITÁLOŠOVÁ, I.:  Odborná príprava komunitného sociálneho pracovníka. In PRUŽINSKÁ: Komunitný rozvoj a moderná sociálna politika. Zborník z národnej konferencie. Bratislava: Katedra sociálnej práce. 2005

TOKÁROVÁ, A. a kol.: Sociálna práca. Kapitoly z dejín, teórie a metodiky sociálnej práce. Prešov: Akcent. 2003. ISBN:80-968367-5-7

VASKA, L.: Odborná prax a možnosti využitia supervízie v odbornej praxi na Katedre sociálnej práce PdF UK v Bratislave. In: NAVRÁTIL, P. a ŠIŠLÁKOVÁ, M. (eds.): Praktické vzdělávání v sociální práci. Edice pro praxi a supervizi v sociáloní práci. Svazek 1. Brno: Centrum praktických studií, 2007. ISBN: 978-80-7399-343-6

VASKA, L. a BRNULA, P. a KOSCUROVÁ, Z. (eds.): Odborná prax ako súčasť pregraduálnej a graduálnej prípravy sociálnych pracovníkov. Manažment. Etika. Supervízia. Zborník príspevkov z konferencie s medzinárodnou účasťou. Prešov: 2009. ISBN 978-80-89295-17-3

VITÁLOŠOVÁ, I.: Potreba, limity a metódy vzdelávania v komunitnej práci. In: Ondrušková, E. a Koscurová, Z. (eds.): Realita a vízia sociálnej práce. Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 2011. ISBN 978-80-223-3075-6

Autorka:

PhDr. Irena Vitálošová, PhD. učí na Univerzite Komenského na katedre sociálnej práce Pedagogickej fakulty. Publikuje najmä k téme komunitnej práce a vzdelávania v komunitnej práci.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.