Zamestnávanie obvinených a odsúdených v SR

História zamestnávania obvinených a  odsúdených na Slovensku

Podmienky na zamestnávanie obvinených a odsúdených sa radikálne zmenili najmä v súvislosti so zmenou spoločensko-ekonomických pomerov po roku 1989. Do roku 1989 bol spôsob zabezpečovania týchto činností naviazaný na systém centrálneho štátneho plánovania a mimo zamestnávania odsúdených vo vnútornej prevádzke ústavov zboru bol riešený výhradne zaraďovaním odsúdených do práce v štátnych podnikoch. Viaceré ústavy na výkon trestu odňatia slobody boli vybudované vedľa areálov priemyselných podnikov práve z dôvodu potreby pracovnej sily z radov odsúdených.

Zmenou politicko-ekonomického systému, prechodom plánovitého riadenia národného hospodárstva na trhový mechanizmus sa redukovali podmienky pre zachovanie predchádzajúcej formy zamestnávania odsúdených, hoci v koncepcii väzenstva bola silnou, osvedčenou a spoľahlivou súčasťou jeho činnosti. V týchto prelomových rokoch sa štát a väzenstvo rýchlo vysporiadali s otázkou, či je vôbec potrebné odsúdených zamestnávať, pričom štát presunul túto úlohu v plnom rozsahu na väzenstvo. 

Nastupujúce zmeny ekonomických podmienok – privatizácia výrobného potenciálu, prebytok nekvalifikovanej pracovnej sily, rozpad tradičných trhov a z toho vyplývajúca zložitá ekonomická situácia štátu sa prejavili nezáujmom nástupníckych firiem i novovzniknutých podnikateľských subjektov zamestnávať väznené osoby za tých istých podmienok ako do roku 1989. Z dôvodu nezáujmu o prácu odsúdených musel Zbor väzenskej a justičnej stráže (zbor) postupne prevziať úlohu zamestnávateľa. Na tento účel sa od polovice roka 1991 začali v ústavoch zboru zakladať prvé strediská VHČ – vedľajšej hospodárskej činnosti. V súlade s neskoršími legislatívnymi úpravami boli premenované na strediská vedľajšieho hospodárstva (stredisko VH).

Význam zamestnávania väznených osôb

Okrem ekonomických aspektov zamestnávania väznených osôb vystupujú do popredia momenty ovplyvňujúce osobnosť obvineného a odsúdeného, jeho vzťah k hodnotám, či objavovanie a zdokonaľovanie vlastných schopností. Pravidelná a účelná práca zmierňuje stres z dlhodobej izolácie v uzatvorenej komunite. Koncentrácia odsúdených vo väzenských zariadeniach vytvára špecifickú sociokomunitu a vnáša špecifické problémy aj do oblasti zamestnávania. 

V ekonomickej oblasti je dôležitým prínosom príjem do štátneho rozpočtu z rozúčtovania pracovných odmien odsúdených. Z vykonaných zrážok sa prioritne uhrádzajú náklady výkonu trestu odňatia slobody, poukazuje sa výživné pre závislé osoby, poistné do poistných fondov, hradia sa dane a ďalšie pohľadávky. V prípade, že odsúdený nepracuje, jeho záväzky zostávajú neuhradené.

Legislatívny rámec možností zaradenia obvinených a odsúdených do práce

Základnými právnymi normami pre zabezpečovanie zamestnávania odsúdených osôb sú zákon č. 475/2005 Z.z. o  výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov  (zákon o VTOS) a  vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 368/2008 Z.z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov. Pre obvinených je to zákon o výkone väzby č. 221/2006 Z.z. v znení neskorších predpisov (zákon o VV) a Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 437/2006 Z.z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu väzby v znení neskorších predpisov.

Odsúdené osoby vo výkone trestu odňatia slobody (odsúdení) sa v  súlade s ustanoveniami § 42 až § 45 a §§ 48 a 49 zákona o VTOS zaraďujú do práce. Zaradením odsúdeného do práce nevzniká medzi ním a „zamestnávateľom – ústavom“ pracovnoprávny ani iný obdobný pracovný vzťah. Ide o osobitný vzťah medzi ústavom na výkon trestu odňatia slobody a  odsúdeným, vyplývajúci z  povinnosti odsúdeného pracovať. Túto povinnosť majú iba tí odsúdení, ktorí nie sú vyradení z evidencie zamestnanosti napr. z dôvodov zdravotných, vekových, školskej dochádzky, teda z dôvodov, ktoré stanovuje zákon. Opodstatnenou prekážkou tiež môže byť dočasná neschopnosť pracovať z dôvodu účasti na eskorte a pod. Činnosti, ktoré zbor organizuje a vykonáva za účelom zamestnávania odsúdených nemajú podnikateľský charakter a  ich cieľom je vytvárať pracovné miesta pre odsúdených, podmienky na získavanie alebo zvyšovanie pracovnej kvalifikácie odsúdených a predpoklady na ich resocializáciu.

Na zaradenie obvinených do práce platia špecifické podmienky najmä v tom, že obvinení nie sú povinní pracovať a s ich požiadavkou na zaradenie do práce musia súhlasiť orgány činné v trestnom konaní. Okrem toho obvinených spravidla z dôvodu zabránenia nepovolených stykov (marenie účelu väzby) je možné zaradiť do práce len vo vnútri ústavu. Všetky ostatné podmienky stanovené osobitnými predpismi pre zaraďovanie odsúdených do práce sa primerane vzťahujú aj na obvinené osoby. Oproti odsúdenému zaradenému do práce je u obvineného podstatný rozdiel aj v tom, že kým odsúdený je po zaradení do práce povinný pracovať, obvinený nie je. 

Podrobné podmienky pre zaraďovanie obvinených a odsúdených do práce sú uvedené v internej norme. Rozkaz generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a  justičnej stráže č. 35/2008 o zamestnávaní obvinených a odsúdených (RGR č. 35/2008). Táto interná norma rešpektuje Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o nútenej alebo povinnej práci č. 29 z roku 1930  (č. 506/1990 Zb.) (Dohovor). 

Na základe vyššie uvedeného si ústavy vo vymedzenom rozsahu plnia úlohy zamestnávateľa, pričom obvinení a odsúdení sa v  ústavoch zaraďujú do práce vo vnútornej prevádzke alebo v strediskách VH.

Vnútorná prevádzka ústavov

Odsúdení pracujú v ústave ako odborní režijní pracovníci, kde zabezpečujú činnosti potrebné k činnosti ústavov – ide napr. o holičov, upratovačov, kuchárov, elektrikárov, murárov, automechanikov, kuričov, záhradníkov atď. Týchto odsúdených organizujú, riadia a kontrolujú pracovníci ústavu. Pracovná odmena odsúdených je výdavkom štátneho rozpočtu.

Strediská VH

Strediská VH sa delia na:

1.)  strediská VH vykonávajúce vlastnú výrobnú činnosť

2.)  strediská VH poskytujúce práce a služby

1.)  Strediská VH vykonávajú vlastnú výrobnú činnosť zameranú najmä na uspokojovanie potrieb zboru, t.j. výrobu výstrojných väzenských a príslušníckych súčiastok, bielizne, pracovných odevov, dreveného a  kovového nábytku, základných poľnohospodárskych produktov – krmovín, zeleniny a mäsa. Keďže odsúdení sú v prevažnej väčšine bez kvalifikácie a  bez základných pracovných návykov, na väčšinu týchto prác ústav odsúdených školí. Týmto spôsobom im napomáha získať alebo zvýšiť ich odbornosť. Počet pracovných miest je limitovaný odbytom vlastných výrobkov na  základe požiadaviek zboru a  odbytom na vonkajší trh.

2.)  Strediská VH poskytujúce práce a služby iným právnickým osobám a  fyzickým osobám na pracoviskách v  ústave alebo mimo ústavu, rozpočtovým organizáciám, obciam, verejným inštitúciám. Organizácia práce a  vzájomné postavenie ústavu ako zhotoviteľa resp. poskytovateľa prác a  služieb na jednej strane a objednávateľa, príjemcu či odberateľa na druhej strane sa dohodne zmluvne a vychádza zo všeobecne záväzných právnych noriem (Občiansky zákonník, Obchodný zákonník). Zmluvný vzťah s objednávateľom sa viaže najmä na vykonanie alebo vykonávanie dohodnutej práce, poskytnutie služby, na dodávku materiálu pre vlastnú výrobu alebo odbyt výrobkov. Dohľad nad výkonom prác odsúdených vykonáva štát prostredníctvom pracovníkov ústavu zboru, čím vytvára podmienky a záruky voči ich zneužitiu. Bez ohľadu na skutočnosť, či sú služby strediska VH poskytované štátnej inštitúcii alebo súkromnému subjektu sú zachované všetky práva odsúdených obdobne ako u ostatných zamestnancov objednávateľa. Sortiment poskytovaných prác a  služieb je rôznorodý a zahŕňa napr. v  ústave – práčovnícke služby, rôzne montážne a demontážne práce, šitie obuvi, odevov. Mimo ústavu sú to práce najmä v  stavebníctve, poľnohospodárstve a  lesnom hospodárstve. Ako bolo uvedené, ústav si plní úlohy zamestnávateľa, avšak s  objednávateľom prác sa zmluvne môže dohodnúť, že časť povinností sa presunie na objednávateľa. Ide najmä o  zaškolenie na zmluvnú prácu,  zabezpečenie pracovného náradia, osobných ochranných pomôcok resp. celú organizáciu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v  súlade s  ustanoveniami príslušnej legislatívy týkajúcej oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Do zmlúv sa dáva aj povinnosť objednávateľa zabezpečiť dopravu odsúdených na pracovisko a späť spôsobom ustanoveným osobitnými predpismi pre prepravu osôb na pozemných komunikáciách. Objednávateľ taktiež  zabezpečí dovoz teplej stravy pre odsúdených, priestory pre hygienu, pre konzum stravy, v prípade potreby zdravotnú starostlivosť na pracovisku. Práce pre objednávateľa sú odsúdenými vykonávané za dohľadu príslušníkov zboru.

Dozor nad dodržiavaním zákonných podmienok zamestnávania väznených osôb

Ústav ako zamestnávateľ je povinný zabezpečovať kontrolu nad tým, či sú zo strany objednávateľov prác, podmienky dohodnuté v zmluve dodržiavané. Ústavy  zabezpečujú dozor priamo na pracovisku v troch stupňoch:

1.)  Trvalý dozor alebo dohľad počas celého času práce vykonáva príslušník zboru, velený rozkazom riaditeľa ústavu.

2.) Priebežný dozor na pracovisku, najmä z pohľadu komplexného plnenia zmluvy vykonáva príslušník ústavu, ktorý je zaradený na funkcii vedúci strediska VH.

3.) Náhodnú kontrolu na pracovisku vykonávajú kontrolné orgány zboru na základe poverenia vedúceho služobného úradu na vykonanie kontroly. Objednávateľ prác je povinný všetky stupne kontroly strpieť.

Najdôležitejšou úlohou pri zamestnávaní väzňov je vykonať a dodržať také postupy, aby nemohlo dôjsť k zneužitiu odsúdených na nútené práce alebo k ich diskriminácii v súvislosti so zaradením do práce. Komplex platných všeobecne záväzných a interných predpisov, dotýkajúcich sa zamestnávania odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody a vytvorený systém činností zameraných na zamestnávanie odsúdených a kontrolných mechanizmov dávajú záruku, že u odsúdených zaradených do práce v strediskách VH, ktoré poskytujú práce a služby aj súkromným subjektom, nemôže prísť k ich zneužívaniu práce a diskriminácii. Zároveň štát prostredníctvom väzenských inštitúcií garantuje trvalý dozor nad právami a zaobchádzaním s odsúdenými, zaradenými do práce.

Financovanie činností zameraných na zamestnávanie

Financovanie činnosti stredísk VH sa vykonáva v súlade s pravidlami rozpočtového hospodárenia štátnych rozpočtových organizácií, ktorými sú aj ústavy zboru a ich strediská VH a sú stanovené v zákone č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Rozpočet stredísk VH ústavov je súčasťou rozpočtu zboru, ktorý sa v rámci rozpočtovej kapitoly Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky riadi zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rok. Pri rozpise rozpočtových prostriedkov pre strediská VH sa uplatňuje platná rozpočtová klasifikácia ZVJS na príslušný rozpočtový rok. Podľa funkčnej klasifikácie príjmy a výdavky rozpočtu VH sú vedené na samostatnej podtriede 03.4.0.1 – Vedľajšie hospodárstvo ZVJS v triede 03.4.0 – Väzenstvo a v programovej štruktúre rozpočtu zboru je rozpočet VH rozpísaný na samostatnom podprograme 07004 – Zamestnávanie odsúdených vo vedľajšom hospodárstve zboru. Rozpočet VH sa realizuje v systéme Štátnej pokladnice.

Uvedené členenie umožňuje vykonávať návrh, rozpis a sledovanie plnenia rozpočtu stredísk VH samostatne oproti rozpočtu ostatnej činnosti zboru.  Rozpočet stredísk VH sa stanovuje ako vyrovnaný, to znamená že výdavky nemôžu byť vyššie ako príjmy. Príjmy z činnosti vedľajšieho hospodárstva ústavu sú príjmami štátneho rozpočtu. Rozpočtové prostriedky vedľajšieho hospodárstva ústavu môžu byť použité na účely a zabezpečenie potrieb, ktoré súvisia so zaraďovaním obvinených a odsúdených do práce. Použitie týchto prostriedkov musí byť hospodárne a efektívne.

Dosiahnuté výsledky v zamestnávaní obvinených a odsúdených ukazujú, že spôsob financovania VH zo štátneho rozpočtu sa javí ako optimálny, pretože v danom systéme dokáže pružne reagovať na zmeny, ktoré sa počas roka vyskytujú, napr. zriadenie nového strediska VH v ústave, vznik a zánik pracovísk, odlišné podmienky zamestnávania ústavov podľa stupňa stráženia, podľa pracovísk vo vnútri ústavov a mimo ústavu, v otvorených oddeleniach ústavov a v strediskách VH s vlastnou výrobou. Zamestnávanie odsúdených nemá podnikateľský charakter. Táto skutočnosť vyplýva zo špecifík väzenstva, kde nie je možné vytvoriť podnikateľské prostredie a tiež zo skutočnosti, že výrobu, práce a služby s využitím pracovnej sily odsúdených a obvinených nie je možné podriadiť cieľu podnikania – tvorbe zisku. Skladba odsúdených nedovoľuje vykonávať zložité práce a výroby náročné na odbornosť a kvalitu, ktoré by konkurenčne obstáli v trhovom prostredí podnikateľského spôsobu výroby a predaja (väčšina odsúdených je bez základného, resp. odborného vzdelania, bez pracovných návykov). Plynulému zamestnávaniu bránia aj krátkodobé tresty a eskorty a premiestňovanie obvinených a odsúdených medzi ústavmi. Z týchto dôvodov sa zamestnávanie obvinených a odsúdených organizuje tak, aby sa zabezpečila jednoduchá a nenáročná práca pre veľký počet osôb.

Personálne zabezpečenie činnosti stredísk VH

Na zabezpečenie činnosti vedľajšieho hospodárstva môžu organizačné zložky zboru prijímať do pracovného pomeru civilných zamestnancov do stredísk vedľajšieho hospodárstva v rámci vládou schválených počtov príslušníkov a zamestnancov zboru na jednotlivé roky. Napr. stredisko VH, ktoré je zriadené pre vlastnú výrobu väzenských pracovných odevov, zamestnáva majstra krajčíra, stredisko VH zamerané na drevovýrobu zamestnáva majstra stolára a pod. Úlohou zamestnancov je vykonávať odborné činnosti, ktoré nemôžu vykonávať odsúdení, resp. obvinení z dôvodu nespĺňania podmienok kvalifikácie, hmotnej zodpovednosti a osobitných dôvodov.

Odmena za prácu

Každý odsúdený sa v  súlade s ustanoveniami Nariadenia vlády SR č. 384/2006 Z.z. o výške pracovnej odmeny a o podmienkach jej poskytovania obvineným a odsúdeným v znení neskorších predpisov (nariadenie) pri zaradení na konkrétnu prácu zaradí do príslušnej pracovnej triedy a pracovného stupňa v závislosti od charakteru práce, kvalifikácie a dĺžky praxe. Pracovné tarify charakterizujú náročnosť práce tak, aby odsúdený bol na pracovnú činnosť poučený, zaškolený alebo spĺňal podmienku odborného vzdelania. Súčasťou nariadenia je zoznam funkcií, do ktorých sa zaraďujú obvinení a odsúdení podľa druhu vykonávanej pracovnej činnosti na účely odmeňovania za vykonanú prácu vo vnútornej prevádzke a v strediskách VH. Zoznam funkcií je totožný s katalógom pracovných činností k zákonu o verejnej službe a je vydaný ako interný predpis v zbierke rozkazov ministra spravodlivosti Slovenskej republiky RMS č. 2/2002. Každý rovnaký druh práce je odmeňovaný za rovnakých podmienok. Odsúdený dostane pracovnú odmenu vždy vo výplatnom termíne bez ohľadu na skutočnosť, či objednávateľ prác a služieb ústavu jeho pohľadávku už uhradil alebo sa táto dlhodobo vymáha. Ústav ako zamestnávateľ garantuje odsúdeným všetky príplatky k pracovnej odmene, na ktoré im vznikne nárok, a to pracovné zvýhodnenie za prácu nadčas, za prácu v sobotu a nedeľu, za prácu vo sviatok, za prácu v noci, za prácu v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí. Zároveň ústav zabezpečuje, aby nadčasová práca neprekročila limit stanovený všeobecnými predpismi. Okrem uvedených garancií odsúdeným ústav poskytuje každému odsúdenému zaradenému do práce rovnaké prídavky k strave. Pracovná odmena obvineným a odsúdeným neprináleží za dobu, počas ktorej nepracovali (§ 29 zákona o VTOS). Pri odmeňovaní v tzv. úkolovej mzde (podľa výkonu), patrí obvinenému a odsúdenému odmena podľa množstva a kvality výrobkov alebo pracovných operácií. Pokiaľ je odsúdený odmeňovaný podľa výkonu, výška pracovnej odmeny za kus výrobku alebo pracovnej operácie je stanovená s použitím noriem spotreby času ako pre ostatných pracovníkov. Kalkulácie sú tvorené tak, aby odsúdený pri splnení normy na 100 % mal pracovnú odmenu vo výške odpovedajúcej pracovnej triede a pracovnému stupňu podľa nariadenia.

Štátne zákazky pre strediská VH

Strediská VH vykonávajúce vlastnú výrobnú činnosť majú vytvorený okruh odberateľov nábytku zo strany štátnych inštitúcií a súkromnej sféry. Ročné objemy vyrábaného nábytku sú limitované viacerými faktormi ide napr. o výrobné a skladovacie priestory, dostatok profesijne vhodných odsúdených a v neposlednom rade aj výškou rozpočtovaných výdavkov na nákup materiálu. Podpora odbytu výrobkov vyrábaných v strediskách VH je na Slovensku zabezpečená aj legislatívne. Štátne organizácie môžu na základe § 1 ods. 3 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní objednávať tovary, práce a služby v zbore priamo. Zároveň treba povedať, že v súčasnosti sú najväčším odberateľom výrobkov stredísk VH organizačné jednotky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.

Špecifiká ovplyvňujúce činnosti zamerané na zamestnávanie väznených osôb

  • Zloženie odsúdených osôb sa z hľadiska súdnej a vnútornej diferenciácie sústavne zhoršuje. Väčšina z väznených osôb predstavuje prevažne nekvalifikovanú skupinu, bez pracovných návykov a bez základov zodpovednosti za kvalitu vykonanej práce.
  • Súkromný podnikateľský sektor, od ktorého je zamestnávanie odsúdených do značnej miery závislé, nie je ochotný investovať prostriedky do zaškoľovania odsúdených, táto dôležitá súčasť prípravy na pracovný proces zostáva ako úloha pre zbor.
  • Mladiství odsúdení tvoria osobitnú skupinu väzňov, ktorí sú zahrnutí do evidencie zamestnávania. Táto skupina odsúdených si vyžaduje špecifický prístup a ako prax ukazuje, pracovné aktivity by sa mali vykonávať v rámci špeciálneho programu výuky mimo pracovných aktivít stredísk VH.
  • Fluktuácia z dôvodu skončenia výkonu trestu, podmienečného prepustenia alebo premiestnenia do iného ústavu má negatívny vplyv na stabilitu zamestnávania.
  • Diferenciácia odsúdených do stupňov stráženia alebo vnútorná diferenciácia do podskupín obmedzuje možnosti pracovného využitia odsúdených mimo ústav. Dnes môže ústavy za účelom práce opustiť len obmedzený počet odsúdených.
  • Charakter pracovísk sa presúva z dlhodobých, cielených prác do krátkodobých, nárazových. Tiež klesajú požiadavky podnikateľov na počty odsúdených na pracovisku, čím stúpajú počty pracovísk a tým aj nároky na počty príslušníkov vykonávajúcich dohľad a strážnu službu.
  • Meniaci sa charakter kriminality, brutalita, účasť cudzincov, drogová závislosť začínajú ovplyvňovať zaraditeľnosť týchto odsúdených do práce.
  • Doživotné a výnimočné tresty tvoria osobitnú oblasť pracovného využitia. Charakter ich trestov kladie špeciálne požiadavky na zabezpečenie pravidelnej pracovnej činnosti.
  • Výroby a práce vo vnútri areálov ústavov kladú aj na podnikateľov, ktorí ich zabezpečujú vo vlastnej réžii alebo kooperujú, zvýšené nároky na dovoz a odvoz materiálu a výrobkov z bezpečnostných dôvodov. Vozidlá sú nútené na vstupe a výstupe čakať, materiál a výrobky sa môžu nakladať len za priameho dozoru príslušníkov.

Vzdelávanie odsúdených

Vzdelávanie odsúdených sa realizuje v podmienkach zboru už niekoľko desaťročí. V zásade celý väzenský vzdelávací systém umožňuje duševný a mravný rozvoj osobnosti obvinených a odsúdených, umožňuje im získať nové informácie, vedomosti, zručnosti a návyky, ktoré potom môžu uplatniť na trhu práce po prepustení na slobodu pri svojom začlenení sa do spoločnosti. Integrácia je ovplyvnená najmä tým, ako sa na prepustenie a na návrat do spoločnosti pripravujú. Nezastupiteľné miesto v tejto príprave má aj vzdelávanie obvinených a odsúdených, ktoré napomáha zvyšovať ich osobnú šancu uplatniť sa na trhu práce tým, že nadobudnú potrebné vzdelanie, prípadne vyšší stupeň kvalifikácie.

Vzdelávanie obvinených a odsúdených je legislatívne zakotvené v zákone č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov – školský zákon. V súlade s uvedeným zákonom ústavy zboru realizujú plnenie povinnej školskej dochádzky ako aj iné stupne vzdelávania obvinených a odsúdených.

Za priority možno považovať výchovno-vzdelávacie a osvetovo-výchovné aktivity s orientáciou na zmenu hodnotového systému, najmä, aby sa vzdelanosť stala pre odsúdených akceptovanou hodnotou, ktorá im zvýši predpoklady pre začlenenie sa do spoločnosti po prepustení na slobodu.

Úlohou zboru je zabezpečiť vzdelávanie odsúdených ukončené dokladom o vzdelaní, ktorý je dôležitý najmä pri reintegrácii väznených osôb do spoločnosti.

Pri vzdelávaní odsúdených zbor spolupracuje i s mimovládnymi organizáciami. Najrozsiahlejšia spolupráca ústavov s mimovládnymi organizáciami bola orientovaná na oblasť vzdelávania a osvety odsúdených, efektívnej komunikácie a získavania zručností, ktoré môžu odsúdení využiť pri uplatňovaní sa na trhu práce (napr. Konzultačné a informačné centrum EDUKOS Dolný Kubín a Občianske združenie „Právna klinika Trnavskej univerzity“ v Trnave, Právnická fakulta Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach).

Vzdelávanie odsúdených, ktoré je ukončené dokladom o vzdelaní, (z ktorého nesmie byť zrejmé, že ho odsúdený nadobudol počas výkonu trestu) počas výkonu trestu odňatia slobody je prvým krokom s úspešnej integrácii a uplatnenia sa na trhu práce po prepustení.

Prehľad o počtoch odsúdených zaradených v rôznych formách vzdelávania v roku 2013 za zbor je uvedený v tabuľkách č. 1 a č. 2.

Tabuľka č. 1: Vzdelávanie odsúdených v roku 2013

017_Zamestnávanie v ZVJS_TAB.1

Tabuľka č. 2: Iné formy vzdelávania odsúdených v roku 2013

017_Zamestnávanie v ZVJS_TAB.2

Sociálna práca

Sociálnu prácu vo výkone trestu odňatia slobody možno vymedziť ako odbornú činnosť zameranú na sociálnu diagnostiku, stanovenie a realizáciu postupov a metód sociálnej pomoci a na sledovanie ich účinnosti u odsúdeného. Cieľom sociálnej práce pri zaobchádzaní s odsúdeným je zmiernenie sociálnych problémov alebo odstránenie možných príčin ich vzniku a príprava odsúdeného na prepustenie z výkonu trestu.

Sociálni pracovníci sa pri zaobchádzaní s odsúdenými venujú o. i. aj riešeniu sociálnej situácie po prepustení na slobodu. Počas výkonu trestu zabezpečujú návštevy sociálnych kurátorov, probačných a mediačných úradníkov v ústave s cieľom pomôcť odsúdenému riešiť životnú situáciu po prepustení na slobodu. Pri riešení sociálneho problému a zabezpečenia pomoci po ukončení výkonu trestu iniciatíva vychádza od odsúdeného.

Sociálny pracovník v ústave vykonáva výstupný pohovor u odsúdených s pevným výstupom aj s odsúdenými podmienečne prepustenými z výkonu trestu odňatia slobody. Zároveň vykonáva poučenie o zákonných podmienkach zahladenia odsúdenia, osvedčenia sa v skúšobnej dobe a možnej spolupráci s probačným a mediačným úradníkom súdu. Odsúdeným sú sprístupnené dôležité a nové informácie zo sociálnej oblasti a tiež adresy inštitúcií, na ktoré sa môžu obracať.

Časť štatistických ukazovateľov za rok 2012 a 2013 v oblasti poskytovania sociálnych služieb odsúdeným uvádzajú tabuľky č. 3, č. 4.

Tabuľka č. 3: Sociálna práca v r. 2012

017_Zamestnávanie v ZVJS_TAB.3

Tabuľka č. 4: Sociálna práca v r. 2013

017_Zamestnávanie v ZVJS_TAB.4

Zbor väzenskej a justičnej stráže štatistické ukazovatele zamestnanosti odsúdených po výkone trestu nevykazuje.

Záver

V minulosti bolo zaraďovanie odsúdených do práce výlučne v kompetencii štátnych podnikov, avšak od roku 1990 prekonalo radikálny vývoj. Stotožnilo sa s európskym štandardom, na druhej strane ubudli pracovné príležitosti, ich kvalita, množstvo a úroveň odbornej prípravy. Vznikla závislosť štátu od potrieb a vôle súkromného sektora, sprostredkovaná cez ústavy zboru.

Súčasný systém zamestnávania odsúdených v strediskách VH na Slovensku je prakticky overený a funkčný. V súčasnom období zhoršovania sa ekonomických podmienok s mimoriadnym dopadom na rozpočtovú sféru, sa v zbore vyvíjajú mimoriadne aktivity pre udržanie doterajších výsledkov v oblasti zamestnávania. Je to stav úbytku dlhodobých a mnohopočetných pracovísk. Tieto sú nahradzované nárazovými, krátkodobými a sezónnymi prácami s málopočetnými pracoviskami. Zbor sa snaží tieto úlohy zabezpečovať bez zvyšovania počtov pracovníkov a bez dopadu na štátny rozpočet.

Zásadnou otázkou ďalšieho smerovania zamestnávania odsúdených je, akú časť z tejto zodpovednosti je schopný v blízkej budúcnosti prevziať štát prostredníctvom návrhov a rozhodnutí vlády Slovenskej republiky. Udržať stabilnú úroveň zamestnanosti odsúdených v podmienkach privátnej výrobnej sféry, za súčasného súladu s normami a praxou Európskej únie je reálne len za predpokladu chápania tejto problematiky ako otvoreného programu štátu. Žiada si to zachovať aj určitý podiel zaraďovania odsúdených do práce pri realizácii štátnych zákaziek. Tým sa čiastočne vylučuje závislosť zboru od súkromného sektoru.

Autori:

plk. Ing. Michal Čápka  – vedúci samostatného úseku zamestnávania, výroby a odbytu Generálneho riaditeľstva ZVJS – zodpovedá a metodicky riadi zamestnávanie obvinených a odsúdených v Zbore väzenskej  a justičnej stráže a koordinuje vlastné výroby v strediskách vedľajšieho hospodárstva zboru.

pplk. PhDr. Zuzana Valentovičová – metodik odboru výkonu väzby a výkonu trestu Generálneho riaditeľstva ZVJS – aktívne sa podieľa sa tvorbe metodiky výkonu trestu odsúdených v Zbore väzenskej a justičnej stráže.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.